Predstavme si, že naše uši majú v sebe ekvalizér. Ten sa mení v závíslosti od toho, ako nahlas niečo hrá.Keď si pustíme hudbu potichu, uši zoslabia výšky a basy. Keď si pustíme hudbu nahlas, výšky a basy sú silné. Možno aj preto si tak radi púšťame hudbu nahlas. Tento fenomén osobne preskúmali páni Harvey Fletcher a Wilden A. Munson. Už v roku 1933 prišli s krivkami, ako naše uši ekvalizujú v závislosti od hlasitosti. Výsledok? Zdroj obrázku : Wikipedia.orgČo to znamená pre teba a tvoje štúdio? Naše uši sú najcitlivejšie okolo 3-3.5kHz: - tieto frekvencie nemáme problém počuť, ani keď sú veľmi potichuNajvyrovnanejšiu krivku majú naše uši okolo 83dB - presná úroveň sa môže líšiť. Niekto uvádza 85dB, videl som už aj 81dB… Možno aj preto, lebo je to individuálne. Preto sa monitory v štúdiách nastavujú tak, aby hrali okolo 83dB a naše uši tak počuli všetko vyrovnane. V menších miestnosťach sa však odporúča ísť aj pod túto hranicu, aj okolo 75-78dB.Niektorí mixeri aj napriek tomu uprednostňujú mixovanie v tichších hlasitostiach aj to úplne OK. Dôležité je o tomto fenoméne vedieť. Čo to znamená pre Tvoje mixy? Frekvencie okolo 3.5kHz je potrebné dynamicky obzvlášť strážiť.Ak dynamika (tranzienty) v tomto pásme príliš vyskakujú, vo finále spôsobia únavu uší a eventuálne aj bolesť hlavy. Chceš vedieť viac? Pozri nedávno aktualizovaný e-book Audio Mind. V ňom je podobne vysvetlených vyše 200 audio pojmov. Z tohto e-booku pochádza aj článok, ktorý si práve čítal. Klikni a zisti viac The post Prečo by si mal poznať pojem : Fletcher-Munson curve appeared first on .