Odcudzenie detí po ukončení manželstva a vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov majú veľa spoločných čŕt. V oboch prípadoch ide o rozdelenie niečoho, čo bolo spoločné a (malo by byť) rozdelené dve rovnaké časti. Samozrejme ide o dve neporovnateľné hodnoty: deti sú živé bytosti „nevyčísliteľnej hodnoty“, to najcennejšie, čo spoločný život muža a ženy môže priniesť, no ukradnúť sa dajú rovnako ako iný majetok. Rozdelenie spoločného hmotného alebo nehmotného majetku však môže byť tiež predmetom špekulácii. Pričom tzv. „chytrejší“ z manželov sa snaží vyhrať nad druhým manželom rovnako ako to urobil s deťmi. Zdraví a rozumne uvažujúci rodičia sa dokážu dohodnúť na spolužití s deťmi, ktoré vyhovuje všetkým. Samotný rozvod je pre deti obrovská trauma a v prípade ťahaníc o deti po rozvode sa ich trauma ešte prehlbuje. Rovnako sa zdraví a rozumne uvažujúci manželia dokážu dohodnúť aj na rozdelení majetku. Odcudzujúci rodičia to však vidia inak. Vychádzajúc z ich obvykle silne narcistickej povahy považujú druhého rodiča (budúceho odcudzeného, zavrhnutého rodiča) iba za nutné zlo, iba za nadbytočný prvok v oboch sporoch (o deti a o majetok). Tak ako sa snažia odcudziť deti, snažia sa odcudziť aj spoločný majetok iba pre seba. Odcudziť, ukradnúť deti, privlastniť si ich dokážu vlastnými silami: klasickým zákerným procesom ohovárania a zhadzovania druhého rodiča pred deťmi najlepšie pri jeho izolácii. Dlhodobým jednostranným preformátovaním myslenia detí podľa vlastných hodnôt dokážu deti naprogramovať jednoznačne na vlastné „diaľkové“ ovládanie. S peniazmi (hotovosťou) to ide tiež relatívne jednoducho – poznám osobne niekoľko prípadov, keď si jeden z partnerov niekoľko rokov pred plánovaným rozchodom odkladal peniaze bokom na vlastný tajný bankový účet bez vedomia druhého partnera a pripravoval sa tak na svoju svetlú budúcnosť. S drobným a cenným hnuteľným majetkom je to rovnaké – je možné ho schovať, odložiť, vyhlásiť jeho stratu, atď. Najťažšou úlohou pre odcudzujúceho rodiča je získať maximum z ich spoločného nehnuteľného majetku. Vlastníctvo nehnuteľností je registrované na katastri nehnuteľností a toto vlastníctvo je možné meniť iba na základe dokumentov, kde je potrebné vyjadrenie oboch manželov. Ak je vlastníctvo registrované ako bezpodielové vlastníctvo manželov je možné ho meniť iba ak sa títo vlastníci vzájomne dohodnú alebo na základe rozhodnutia súdu alebo na základe dedičského konania. Poznám konkrétny prípad, keď matka tvrdou manipuláciou detí a izoláciou manžela najprv odcudzila bývalému manželovi ich dve spoločné deti a následne podaním návrhu na vysporiadanie BSM blokovala vysporiadanie BSM na súde neuveriteľných 12 rokov. Matka predkladala súdu vyfabulované návrhy bez dôkazov, na základe ktorých požadovala, aby jej súd prisúdil celý nehnuteľný majetok čo bolo samozrejme nemožné, ale z taktického hľadiska to jej účel plnilo. Navyše roky marila pojednávania, ospravedlňovala sa pre chorobu, pre dovolenky, takže čas plynul a plynul. Týmto spôsobom si chcela zabezpečiť dve dôležité úlohy: Dlhodobým súdnym konfliktom s bývalým manželom mala stále živé argumenty pre svoje deti, že ich „otec im nič nechce dať“ a teda „nemá ich rád“ a ktorý sa nevie a nechce dohodnúť – čo znamenalo podľa jej podmienok – odovzdať jej všetok majetok v BSM. Počas súdneho sporu a v takejto atmosfére bolo nemysliteľné, aby mohli byť deti s otcom v kontakte.Marením súdneho sporu očakávala, že niekedy v budúcnosti bude ich spoločný majetok aj tak jej, pretože sa bude o ňom rozhodovať v dedičskom konaní, ktoré by bolo iba za jej účasti, pričom si na základe svojho pocitu nadradenosti a všemocnosti predstavovala, že notára presvedčí o svojej pravde ľahšie ako súd. Karma ju však dobehla, lebo súd rozhodol včas a spravodlivo. Preto odporúčam byť veľmi opatrný nielen v oblasti odcudzenia detí, toho najcennejšieho. Rovnako treba byť bdelý aj v oblasti majetku, pretože takéto nátury sa nezastavia pred ničím. Muži alebo ženy, ktoré sa rozhodli ukradnúť manželovi deti, nemajú problém to urobiť aj s jeho majetkom. Majú na to dokonca svoju vlastné odôvodnenie – veď o tie deti sa predsa treba postarať! Takýto agresori žijú vo svojom zvrátenom svete, s myšlienkami postavenými na hlavu. Pre nich všetko začína aj končí iba pri ich osobných chamtivých myšlienkach bez štipky empatie k ich deťom, o bývalom partnerovi ani nehovoriac. Ten pre nich po rozchode neexistuje. Ak by ležal zranený na chodníku, po ktorom kráčajú, iba by ho s odporom prekročili alebo obišli. To nepíšem s nadsádzkou ale s plnou vážnosťou.