Portál Novinky informuje o poslednom prieskume ruského nezávislého sociologického strediska Levada. Dôvera v prezidenta Vladimira Putina klesla medzi občanmi Ruskej federácie na 39 percent, ukázal ich novo zverejnený prieskum . Podľa analytikov stojí za poklesom dôvery nesúhlas s vládnym plánom zvýšiť vek odchodu do dôchodku. [sociallocker][/sociallocker] Prieskum verejnej mienky bol vykonaný medzi 20. a 26. septembrom a 39 percent opýtaných Rusov v ňom označilo Putina za politika, ktorému dôverujú. Vlani v novembri pritom prezidentovi dôverovalo ešte 59 percent respondentov. Ako poznamenala agentúra AFP, dôvera v Putina je vôbec najnižšia od roku 2014, kedy sa ruský prezident tešil vysokej popularite v súvislosti s anexiou Krymu. Treba tiež poznamenať, že toto je dôvera v osobu ako takú, Levada okrem toho robí prieskumy, kde sa ľudia vyjadrujú k spôsobu vykonávania úradu. Tu sa ľudia vyjadrujú, ako dôverujú človeku na danom poste. Putin má v tomto prieskume ďaleko vyššie preferencie. Putin minulý týždeň podpísal zákon o dôchodkovej reforme, ktorý ľuďom predlžuje odchod do penzie o päť rokov. Zákon, ktorý v Rusku vyvolal značné napätie a protesty, schválila koncom septembra dolná a následne aj horná komora parlamentu. Reforma prvýkrát za posledných takmer 100 rokov odsúva hranicu odchodu do dôchodku pre mužov na 65 a pre ženy na 60 rokov. Putin, ktorý pred rokmi podobné opatrenia vylučoval, zmiernil pôvodný vládny návrh, ktorý počítal s predĺžením dôchodkového veku u žien dokonca o osem rokov. Ľudia si myslia, že sa vláda snaží vyriešiť svoje problémy na účet verejnosti, uviedol riaditeľ centra Levada Lev Gudkov. Určité sociálne napätie podľa neho v krajine panuje už od konca minulého roka a stojí za ním množstvo faktorov, okrem iného zvýšenie cien a pokles reálnych miezd. Oslabenie dôvery sa týka aj Putinových spojencov, ministra obrany Sergeja Šojgua a ministra zahraničia Sergeja Lavrova. Vzhľadom k štýlu, akým Putin v krajine vládne, nemôže zviesť zodpovednosť za nepopulárne rozhodnutie na niekoho iného, povedal pre denník Vedomosti politológ Dmitrij Orlov.