Kompozitný materiál pri výrobe vaní Kompozitný materiál sa nedá porovnávať s bežným akrylátom, vane a samonosné vaničky v našej spoločnosti vyrábame tou najspoľahlivejšou a rokmi overenou metódou – ručnou lamináciou. Ide o spôsob výroby, pri ktorom kladieme viaceré vrstvy skleného vlákna na seba, spájame ich nenasýtenou polyesterovou živicou, a tak vzniká takzvaný konštrukčný laminát alebo inak povedané kompozit. Vďaka pevným chemickým väzbám medzi jednotlivými zložkami, je kompozitný materiál jednoliaty, homogénny a súrodý v celom svojom priereze. Vyznačuje sa vynikajúcimi vlastnosťami, predovšetkým pevnosťou, pružnosťou, tvarovou a tepelnou stálosťou. Kompozitné materiály v tomto prevedení sa používajú napríklad aj pri stavbe automobilov, lodí, motoriek, lietadiel či bazénov. Jednoducho všade tam, kde je potrebný ľahký, pevný a odolný materiál. Štruktúra kompozitu pri našich vaniach Povrchová vzhľadová vrstva gelcoat, na báze izoftalovej / NPG polyesterovej živice, dostupná v 1500 farebných odtieňoch Spevňujúca sklenená výstuž Nenasýtená polyesterová živica Drevotrieska o hrúbke 18 mm Vlastnosti kompozitného materiálu Tvrdý, vysoko lesklý a húževnatý povrch, živé farby Pružnosť a zároveň pevnosť Ľahká opraviteľnosť Hygienická nezávadnosť Vysoká odolnosť (voči UV žiareniu, opotrebovaniu, hydrolýze, širokému radu minerálov a chemických zložiek obsiahnutých v minerálnych vodách, širokému radu chemikálií, kyselín, zásad, čistiacich a dezinfekčných prostriedkov) Prečo si vybrať kompozitnú vaňu, namiesto akrylátovej? Povrch akrylátovej vane tvorí termoplast (polymetylmetakrylát – PMMA), ktorý je vytvorený z dosky hrubej 4 – 6 mm (údaj vedený ako hrúbka akrylátu). Do požadovaného tvaru sa následne tvaruje vákuom za tepla. Hrúbka vrstvy sa tak stáva nerovnomerná, podľa tvaru vane a hĺbky ťahu. V spodnej časti a v oblúkoch môže hrúbka akrylátovej vrstvy dosiahnuť minimálne hodnoty, v iných častiach je akrylát naopak hrubší, a teda aj krehkejší. Ďalšie vrstvy sú potom tvorené posekanou sklenou rohožou (roving) a živicou. Akrylátovú vaňu tak tvoria rôznorodé chemické materiály, ktoré sú síce spojené, avšak nevzniká medzi nimi pevná molekulárna väzba. Nuž a práve to prináša vysoké riziko ich oddeľovania. Praskliny vzniknuté na akrylátovom povrchu už nie je možné opraviť a vedú k úplnému znehodnoteniu vane. Príspevok Nie je plast ako plast je zobrazený ako prvý na CA - Plast.