Možno jeden z najčastejších cieľov hobby športocov je rozvoj sily a vytrvalosti. Je však možné optimálne rozvíjať obidve schopnosti súčasne? Tréning vytrvalosti je špecifický svojou nízkou intenzitou a relatívne vysokým objemom zatiaľ čo tréning svalovej sily by mal spĺňať presne opačné parametre, vysokú intenzitu a nízky objem. To v ľudskej reči znamená, že rozvíjať vytrvalosť môžme napríklad behom pomalším tempom na dlhšiu vzdialenosť alebo cvičením s menším odporom po dlhšiu dobu resp. viac opakovaní. Pri rozvoji sily to znamená tréning s relatívne väčším odporom a menej opakovaniami, maximálne do 10 v jednej sérií. Ak sa chceme však zamerať na čistý rozvoj sily, opakovania by sa mali ideálne pohybovať od 2 do 5 v jednej sérií. Pokiaľ chceme v určitej oblasti dosiahnuť prírastky, potrebujeme v organizme vyvolať adaptačné zmeny, ktoré sú produktom samotného tréningu. Aká je teda adaptácia organizmu na vytrvalostný tréning? Na svalovej úrovni dochádza k zväčšenej koncentrácií a aktivite oxidatívnych enzýmov (sú dôležité pri biochemických reakciách štiepenia alebo získavania energie), zmnoženiu mitochondrií (organela slúžiaca aj na tvorbu energie) a k zlepšenej kapilarizácií. Pri silovom podnete dochádza najmä k lepšiemu a efektívnejšiemu zapájaniu jednotlivých svalových vlákien, lepšej medzisvalovej koordinácií, efektívnejšiemu prenosu nervových vzruchov z centrálnej nervovej sústavy na perifériu cez myelinizáciu nervových vlákien (nervové vlákna sa obalia myelínom, ktorý rýchlejšie prenáša nervové vzruchy) a v neposlednom rade zväčšením priečneho prierezu svalových vlákien, ktoré následne obsahujú väčšie množstvo ATP (adenozíntrifosfát) a kreatínfosfátu (najrýchlejšie zdroje energie pre svalovú prácu pri krátkotrvajúcich činnostiach, čiže aj pri silovom výkone).