„Zabili pätnástich a vybuchol Vezuv. Zlikvidovali osemnástich a v Španielsku začala zúriť inkvizícia. Zavraždili tridsiatich a nacisti vtrhli do Poľska. Teraz sú po smrti tridsiati traja, svet smeruje ku konečnej skaze a len tri duše jej ešte stoja v ceste.“ Do týchto viet možno zhrnúť prológ najnovšieho románu amerických autoriek Jill Gregoryovej a Karen Tintoriovej. Po dvoch predošlých tituloch na ktorých sa spoločne podpísali, ako bola esejistická kniha „Čo znamená byť židom?“ (1991), či románe „Niečo požičané, niečo modré“ (1993) prichádzajú so znepokojivým a dramatickým konceptom, ktorý napriek profesorovi z Georgetownskej univerzity v hlavnej úlohe nie je žiadným „univerzitným románom“.