The truth Čo je pravda Po druhej svetovej vojne nastúpil do vlaku generál a jeho mladý poručík. Jediné voľné sedadlá boli oproti krásne mladej dáme aj jej starej mame. Generál s poručíkom sa posadili oproti nim. Cestou vlak prechádza dlhým tunelom. Asi 10 bola vnútri úplná tma. V tej chvíli ticha sa udiali dve veci – bozk a zaucho. To, čo sa prihodilo, vnímali všetci vo vlaku po svojom. Mladá dáma si pomyslela: lichoti mi, že ma ten poručík pobozkal, strašne sa však hanbím, že ho stará mama udrela! Stará mama si pomyslela: som pohoršená tým, že ten mladý muž pobozkal moju vnučku, no hrdá na to, že mala odvahu ho potrestať! Generál tam sedela myslela si: môj poručík preukázal značnú odvahu, keď to dievča pobozkám, prečo však omylom vylepila zaucho mne? Poručík vo vlaku jediný, kto vedel, čo sa naozaj stalo. V tej krátkej chvíli tými sa mu naskytla príležitosť pobozkať krásne dievča a vylepiť zaucho svojmu generálovi. The post Každý to vidíme inak appeared first on www.mentorovanie.sk.