Signatárske štáty sa prijatím a ratifikáciou Globálnych paktov zaväzujú k trvalému prijímaniu nielen utečencov, ale aj migrantov na svoje územie. Aj keď sú pre utečencov nastavené iné pravidlá prijímania než pre migrantov, následný prístup k týmto obom skupinám je takmer totožný. UNHCR určí, odkiaľ a kam budú osoby, bez ohľadu na právny štatút, premiestňovaní. Globálny pakt o utečencoch, ktorý upravuje prístup k prijímaniu utečencov, obsahuje aj prerozdeľovací mechanizmus , ktorý je v súvislosti s Dublin IV. známy pod pojmom povinné kvóty na prerozdeľovanie utečencov. V Globálnom pakte o utečencoch sa prerozdeľovací mechanizmus často spomína aj ako spravodlivé rozdelenie záťaže a zodpovednosti. [1] V návrhu Dublin IV bol korekčný prerozdeľovací mechanizmus (povinné kvóty) vypočítaný a kontrolovaný Agentúrou Európskej únie pre azyl (EASO) [2], ktorá sa priamo zodpovedá najvyššiemu orgánu Európskej únie Európskej komisii. Konečnú kontrolu nad plnením a fungovaním povinných kvót mala mať Európska komisia [3]. Pri uplatňovaní opravného mechanizmu mal byť použitý referenčný kľúč založený na počte obyvateľov a veľkosti ekonomiky jednotlivých členských štátov tak, aby tento mechanizmus odľahčil členským štátom, ktoré sú vystavené neúmernému tlaku. [4] Ak sa členský štát rozhodol, že sa ku korekčnému mechanizmu po dobu dvanástich mesiacov nepripojí, bol povinný zaplatiť pokutu vo výške 250 000 Euro ročne za každého jedného neprijatého žiadateľa o azyl. [5] Globálny pakt o utečencoch má v otázke relokačného mechanizmu s niekoľkými výnimkami takmer identické pravidlá. Relokácia teda presídľovania sú vykonávané na základe výpočtov osôb Úradom Vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) a to priamo z miesta, ktoré tento úrad určí. (Viac v kapitole Presídľovanie). Narozdiel od prerozdeľovacieho mechanizmu uvedenom v Dublin IV, sa kvóty a presídľovania týkajú osôb, ktoré sa nachádzajú mimo Európskej Únie. Prijatím Globálneho paktu sa signatárske štáty automaticky zaväzujú k spravodlivému zdieľaniu záťaže a zodpovednosti, teda aj k rovnomernému rozloženiu počtu utečencov [6] a zároveň záväzne prijímajú I. Prílohu Newyorskej deklarácia Komplexný rámec pre reakciu utečencov [7] . V rámci spravodlivého rozdelenia záťaže a zodpovednosti si európske štáty majú medzi sebou rovnomerne rozdeliť migrantov a utečencov, ktorí vo veľkom počte prídu do jedného štátu. To pre Českú televíziu 30.07.2018 vo svojom rozhovore potvrdil aj taliansky premiér Giuseppe Conte [8] . Neoddeliteľnou súčasťou spravodlivého rozdelenia záťaže a zodpovednosti je pomoc štátom zasiahnutých veľkým prílevom utečencov. [9] Pokiaľ ide o krajiny pôvodu utečencov, tie sa v Newyorskej deklarácii zaväzujú k rešpektovaniu povinnosti preberať svojich občanov späť [10], avšak niektoré štáty, ktoré riešia vlastné ekonomickú situáciu tým, že posielajú svojich obyvateľov do Európy, nie sú signatármi ani tejto deklarácie a ani Globálnych paktov, alebo sú to štáty, u ktorých neexistujú záruky readmisie a plnenie záväzkov vyplývajúcich z Globálnych paktov. (Viac v kapitole Politika návratu). Preklad článku nadácie Čest, Svoboda, Respekt Zdroje: [1] The global compact on Refugees / FINAL DRAFT / I. Introduction / odsek 1 [2] Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY, ktorým sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov / strana 18 [3] tamtiež [4] Tamtiež, odsek 32 strana 27 [5] Tamtiež, odsek 35 strana 28 [6] Theglobal compact on Refugees / FINAL DRAFT / I. Introduction / Prevention and addressing root causes / odsek 10 [7] tamtiež [8] Dostupné z: https://ct24.ceskatelevize.cz/2551726-rozhovor-s-italskym-premierem-giuseppem-contem [9] New York Declaration for Refugees and Migrants / Annex I / Comprehensiverefugee response framework / odsek 1 [10] New York Declaration for Refugees and Migrants / Annex I / Durablesolutions / odsek 11b