Je to zvláštne. Keď sa nad tým tak zamyslím. Aké rôznorodé a pritom stále rovnaké toto všetko je. Tento náš pozemský život. Aký obrovský tok energie je to. Ako sa tu dejú v tom istom okamžiku tak naoko rozdielne veci: jeden má pocit, že nič nedáva zmysel, iný svojmu životu zmysel dáva. Jeden už pochopil, druhý ešte stále nechápe. Jeden cíti znovuzrodenie, iný beznádej. Niekto radosť a šťastie, iný smútok a bolesť. Jeden lásku, druhý nenávisť. Niekde niekto práve plače, inde sa niekto smeje. Niekto sa cíti príliš malý, iný väčší, než v skutočnosti je. Niekde sa niekto práve narodil, inde, naopak, niekto zomrel. Niekto tvorí, iný ničí. A to všetko sa deje v jednom okamžiku. V tej istej sekunde. V zlomku sekundy. A znova a znova a znova. Neutíchajúca, neustále prúdiaca masa energie zvaná Život. Emócie a vzťahy. Ilúzia života premietaná na plátne utkanom z našich myšlienok. Z našich túžob a chcení. No nie je to fascinujúce? Príspevok Energia zvaná Život je zobrazený ako prvý na Kecy k veci.