Stalo sa to v jedno bežné ráno, poznáte to určite aj vy. Vstala som z postele zhruba 20 minút po budíku v domnení, že mám času tak akurát ak vynechám raňajky, veď dnes idem autom. Bola streda a auto, ktoré sme si vo Vancouveri kúpili s dvoma ďalšími kamoškami mi bolo k dispozícií. Bol to náš červený gentleman, ako sme ho nazvali. Starý, miestami ošúchaný s limitovanými funkciami palubného počítača, ktorý nám neukazoval, že nám dochádza benzín, vedeli sme to odhadnúť len veľmi približne. Linda bola posledná, ktorá s “Gentym”, ako sme ho familiárne volali, bola v obchode. Upozornila nás, že pravdepodobne dochádza benzín.. Keďže som to do práce mala kúsok a aj tak vačšinou z kopca, povedala som si, že mi to vystačí. Až neskôr sa moja domnienka ukázala ako chybná a na lopatu som sa cítila ja. Došiel mi benzín v Kanade, na najrušnejšej križovatke vo West Vancouveri. Šoférka najbližšieho auta sa ma opýtala, či mám mobil a mám komu zavolať, aby mi prišiel pomocť. Šofér z druhého auta, či som v poriadku a že kvoli bezpečnosti sa mám postaviť na kraj vozovky, kým čakám na pomoc. Šofér asi 15-teho auta sa ma spýtal či mi došiel benzín a na moju odpoveď ÁNO vystúpil z auta a podal mi bandasku s benzínom. Na otázku, čo mu dĺžim mi povedal, to je ok, good karma. Došiel mi benzín na Slovensku. V odľahlej časti Bratislavy, vo Vajnoroch, v zákrute kde nebol odstavný pruh. Prvých 10 áut ma vytrúbilo. Šofér 11-teho auta ma nazval jebn..á p..a. Takto sa to striedalo až do príchodu mojho tatka s bandaskou benzínu. The post Došiel mi benzín appeared first on Lopatou.sk.