Autor textu: M. Bárdiová Ak počujeme slovo „mumák“, predstavíme si zvyčajne chumaja, truľa, trpáka, sprostáka, trkvasa, tupca, tĺka alebo mamľasa. Toto sa dozvieme aj zo synonymického slovníka a ako nadávku alebo označenie človeka prostého ducha ho môžeme nájsť i v slovenskej literatúre. Čo si však máme predstaviť pod zdrobneninou tohto slova“ mumáčik“? Azda dieťa, ktoré je tichšie, vie sa zahrať samo, nie je nezbedné a živé? Zaujímavejšie by však bolo vedieť,...