Tajomná Čachtická pani. Poznáte príbeh tej, ktorú osud obdaril titulom najmasovejšej vrahyne v histórii? Alžbeta Báthoryová, bola záhadná postava 16. a 17. storočia, ktorá nezanechala nikoho ľahostajného. V tomto pútavom článku nazriem hlbšie do jej temných skutkov a pokúsim sa priblížiť zákutia jej zvrhlých činov. Socha Čachtickej pani v Čachticiach. Dnes je minulosťou, podľahla poveternostným podmienkam. O Čachtickej pani a Čachticiach píše aj naša nová kniha REKORDY MALÝCH KARPÁT Kto je Čachtická pani? Alžbeta Báthoryová alias Čachtická pani, Krvavá pani alebo Báthoryčka, sa narodila v auguste roku 1560. V minulosti bolo považované za normálne „kríženie“ medzi príbuznými zo šľachtickej vrstvy. Výnimkou to nebolo ani v jej prípade, rodičia boli obaja Báthoryovci, avšak z iných línií a to konkrétne ečedskej a šomlyóovskej. Hovorí sa, že Báthoryovci boli výstrední a zvláštni ľudia, s čudnými povahovými vlastnosťami či zvrátenými sexuálnymi chúťkami. Vydatá bola ako 15 ročná za tvrdého Františka Nadásdyho, alias Čierneho Bega. František dlhé roky bojoval proti Turkom a používal najkrutejšie metódy ich mučenia, pri ktorých bola prítomná aj samotná Krvavá pani. Báthoryčkine krvavé činy Čachtická pani sa v Čachticiach usadila v roku 1605, po smrti jej manžela Františka. V tomto období mala údajne začať so svojimi krvavými činmi. Pravdou je, že k svojim služobníkom bola krutá aj v minulosti, no po smrti jej manžela sa jej činy stali ešte o niečo brutálnejšie. Týranie, pálenie žeravým železom alebo horúcim voskom zo sviečok. Telá, ktoré podľahli mučeniu Čachtickej pani vyhrabávali dvorné psy a roznášali po dvore. Slávne krvavé kúpele v krvi mladých dievčat, ktoré mali Čachtickej pani zasľúbiť večnú mladosť. Čachtická pani mala aj komplicov, Jána Ujváriho, Katarínu Beneckú, Dorotu Sentéš a Ilonu Jó. Keď mučenie mladých žien vyšlo na povrch, Báthoryčka a jej sluhovia boli obžalovaní. Postavení pred súd a obvinení však boli len jej sluhovia. Čachtickú pani postihol len mierny trest, ostala uväznená v obytnej veži Čachtického hradu. Ostatní boli buď upálení alebo im bola sťatá hlava. Báthoryová mala umrieť prirodzenou smrťou, no doteraz sa nevie, kde bolo jej telo pochované. Čachtická pani: Je skutočne najmasovejšou vrahyňou? Jej krvavé činy spochybňuje mnoho ľudí a viacero teórií. Argumentom je množstvo majetku, ktoré vlastnila. 32 rôznych hradov, na Slovensku, v Maďarsku či Rakúsku. Práve palatín Thurzo, ktorého sluhovia ju mali pristihnúť pri jednom z ohavných činov, a ktorý sa snažil mladú grófku usvedčiť, mal túžiť po jej majetkoch. Palatín Turzo zastupoval panovníka Mateja II. v jeho neprítomnosti, no ten sa v Uhorsku nezdržiaval. V prípade, že by bola Čachtická pani skutočne vinná a vina by jej bola dokázaná, majetok by prepadol panovníkovi. To znamená, najväčší osoh by z toho mal sám palatín Thurzo. Čachtická pani to mala poistené. Pred svojim uväznením spísala testament, v ktorom svoje majetky rozdelila medzi svojich potomkov. Testament je uložený v Maďarskom krajinskom archíve v Budapešti. Viaceré iné dokumenty o Čachtickej pani sú uložené v Slovenskom archíve v Bytči. Aká je pravda o krvavých kúpeľoch a Čachtickej pani? Ladislav Turóci v roku 1729 opísal vo svojom kompendiu o uhorských kráľoch, Báthoryčkine krvavé skutky. S pribúdajúcim vekom sa Čachtickej pani strácala mladosť z pokožky. Závidela mladým dievčatám ich krásu a keď ju služobníčka nechtiac pošticovala pri česaní vlasov, udrela ju. Služobnici tiekla z nosa krv. Kvapky pristáli na rukách Čachtickej panej Zrazu sa jej zazdalo, že pokožka pod nimi je pevnejšia a pružnejšia! Skrsol jej šialený nápad, možno kúpeľ v krvi mladej ženy, pomôže navrátiť mladosť jej tvári. Ľudová povesť sa tradovala pomedzi mnohých autorov a pomedzi mnohé diela.V 1961 dokonca do Čachtíc privítali aj filmári, ktorí natáčanie filmu zobrali veľmi vážne a ženy nútili byť celé noci hore, aby vyzerali dôveryhodne. Neskôr po viacerých výstrednostiach a zvláštnych filmárskych technikách ich polícia zatkla a natáčanie sa skončilo (o celom príbehu falošného natáčania chystáme samostatný článok). Vznikli aj iné filmové spracovania. Najviac však Báthoryčka žije medzi nami, v ľudových povestiach. Aká je skutočná pravda, ostane v dávnom 17. storočí. FOTO: Maroš Ondrejka