Nedávno som si trafil prst kladivom, tesne vedľa klinca plnou silou. Bežná životná situácia s trochou bolesti… Pri tom ako som si trochu zanadával mi to následne pripomenulo, že bolesť je súčasť života, že sme živými bytosťami, citlivými na svet okolo nás. Utrpenie aj keď je často spájané s bolesťou, je u mňa niečo rozdielne. Utrpenie vnímam skôr ako výsledok vlastných reakcií a postojov k danej situácií. Utrpenie nemusí byť súčasťou bolesti. V minulosti som niektoré životné situácie vnímal a prežíval v menšom, či väčšom vnútornom strese. Spomínam si aj na pocity bezmocnosti, krivdy, strachu, alebo aj utrpenia ku nejakej vonkajšej situácií. Povedať NIE bolo niekedy pre mňa náročné, najmä blízkym ľudom. Radšej ako sa zastať seba a neisť do „konfliktu“ som to nasával ako špongia a dusil v sebe, a potom príležitostne „vybuchol“ a uvoľnil zo seba vlastný emočný tlak. Telo dalo najavo ako žijem – vyšším krvným tlakom Vnútri som sa občas trápil, či „tlakoval“ a navonok tváril, že je všetko viac-menej v pohode. Dnes sa s vďakou pozerám na všetko ako na nevyhnutnú skúsenosť, ktorá ma doviedla tam kde práve som. Je v poriadku povedať aj nie a netreba to ani obhajovať keď nemám potrebu. Rovnako tak je v poriadku veriť čomu človek chce, len treba za to prijať plnú zodpovednosť. A keď mi príde do života situácia kde spozorujem akokoľvek „rozladenie“- rozumej aj nepatrné stres či hnev „skúmam“ jej pravdivosť, čo je za tým stresom a dozvedám sa niekedy o sebe zaujímavé veci Za každú takúto situáciu som veľmi vďačný, lebo viem, že je to „kontrolka“, že som mimo svojho mentálneho priestoru, verím niečomu čo popiera realitu, čo zahmlieva skutočnosť. Utrpenie je vnútorný stav, ktorý spočíva v odpore ku skutočnosti. Príčinou utrpenia je naša predstava, presvedčenie, že veci by mali byť inak aká je skutočnosť. Veľa ľudí dáva vlastné presvedčenia (myšlienky) do nepohody či už o sebe, blízkych, práci, alebo aj o aktuálnej spoločenskej situácií, proste o čomkoľvek. Ak zmeníme svoje myslenie a máme vo svojich myšlienkach jasnejšie, situácie ktoré prežívame sa dejú vo väčšej vnútornej harmónií a pochopení. Niekto múdry povedal: „Ako vo vnútri tak aj vonku, keď vládne vnútorný mier, je aj vonkajší pokoj.“ Z vlastnej skúsenosti viem, že skúmanie vlastných presvedčení, ktorým veríme a dostavajú nás do nepohody, do pocitov utrpenia, hnevu, smútku, alebo sklamania môže byť veľmi oslobodzujúce a prínosné v jasnejšom pohľade na skutočnosť. Následné prípadné konanie, prežívanie rovnakej situácie môže byť zásadne odlišné, umožní vidieť predmetnú záležitosť viac slobodne a konať z priestoru vnútorného pokoja, láskavosti a ideálne prospechu pre všetkých. Čo ale vôbec neznamená so všetkým súhlasiť čo sa deje okolo nás. Pri dôslednom skúmaní pravdivosti myšlienok sa vieme niekedy dostať aj do okamihu kedy v minulosti sme im uverili a posunúť sa do väčšieho nadhľadu, slobody pri rozhodovaní. O to viac ak sa niektoré situácie pravidelne opakujú a prinášajú pocit akéhokoľvek nekomfortu. Ak ma napríklad opakovane zraňuje „vtipná“ poznámka od blízkeho na moje aktivity, povedzme v kuchyni alebo čokoľvek a zakaždým ustrniem a neviem reagovať alebo reagujem v podráždení. Alebo ma pravidelne „tlakuje“ zvedavý kolega prípadne jeho arogancia vo vzájomnej komunikácií. Akúkoľvek situáciu, ktorá nás rozlaďuje je možné preskúmať. Na spoločných sedeniach ma baví ak je zo začiatku popisovaná situácia stresujúca či dramatická, po jej preskúmaní dokáže byť pohlaď na tú istú situáciu aj úsmevný. Deje sa tak, ak pochopíme túto hru našich nepreskúmaných presvedčení. Vzdanie sa utrpenia neznamená ignorovať ho alebo potláčať bolesť, ale skôr prijatie jej existencie bez prejavenia odporu. Ak prijmeme s pokorou, že aj bolesť je prirodzená súčasť života môže sa začať vnútorné liečenie, pocit vnútorného pokoja a mieru prípadne aj sila konať s jasnejšou hlavou. Z vlastnej skúsenosti vnímam, že skutočnosť je častokrát omnoho milosrdnejšia ako vlastné stresujúce predstavy o nej. Článok Bolesť verzus utrpenie je zobrazený ako prvý na Reč Ticha.