A ide sa domov! Pobalili sme sa včera večer, dnes len priložíme pyžamá a je hotovo. Vlastne ani nebolo čo poriadne baliť. Pár tričiek, nohavice a je to. Absolvujeme ešte výdatné raňajky. Nakladáme si riadne, jeme do zásoby, veď kedy budeme znova jesť? Asi až na Slovensku. Berieme kufre, odovzdáme na recepcii kartičky a ideme na metro. Poslušne ako doteraz cupitáme za Pištom. Metrom ideme až na autobusové nástupište Kelenföld. Najprv z námestia Deák Ferenc tér metrom M3, potom na M4 až na konečnú. Času máme dosť, urobili sme si dostatočnú rezervu. A tak sa niektorí prechádzajú, iní posedávajú. Potreboval som ísť na toaletu, Pišta povedal, že to stojí 200 forintov. Pri vchode na WC stál chlapík, pýtal 250. Mal som však pripravených len tých 200. Nevedel som sa s ním dohodnúť, a tak som si musel požičať ešte tých 50. No čo v prípade, keď už nemáte čas? Prichádza autobus, my nastupujeme a po 2 hodinách príjemnej jazdy sme v Bratislave. Autobusové nástupište Mlynské Nivy sme si tentokrát pozreli podrobnejšie, zamerali sme sa na zelenú strechu. Je ozaj krásna, cítite sa tu ako na rozkvitnutej lúke. A tento pocit ešte umocňuje spev vtákov, ktorý sa šíri z reproduktorov. Cesta rýchlikom domov je už menej príjemná, vlak je plný a teraz sedíme v typickom kupé s ôsmimi sedadlami. Na stanici v Žiline sa s kamarátmi lúčime. Bol to fajn výlet.