Práve som vyzliekla už štvrté šaty, ktoré mi boli malé a s povzdychom sledujem svoj obraz v zrkadle skúšobnej kabínky bože, hnusím sa sama sebe. Nenávidím svoje telo. Vo všetkých šatách vyzerám strašne, už nikdy nebudem za peknúVeď ako by som aj s týmto telom mohla. Tučným a nechutným. Komu by sa už len toto obrovské brucho páčiloa tieto veľké stehná a zadok s celulitídou. Vyzerám ako vypasené prasa. Hanbím sa Idem si kúpiť obrovskú čokoládovú zmrzlinu a nájdem si nejakú osvedčenú diétu. Alebo. bože, zase si nemôžem kúpiť čo sa mi páči. Nesedí mi to, znovu som pribrala? A vlastne ani tento pohľad v zrkadle sa mi nepáči. Nechcem sa už takto cítiť. Mala by som asi začať niečo robiť. Vyhľadať pomoc, keď mi to samej nejde. A pritom to moje telo mi tak dobre slúži. Aj takéto väčšie sa veľmi snaží. A ja sa o neho vôbec nestarám. Ono so mnou zvládlo tak veľa. Všetky krivdy a starosti, boliestky na duši poctivo zahnané čokoládovou zmrzlinou. Dostalo sa z choroby a zotavilo sa po operácii, zvládlo ťažký pôrod. Za toľko mu vďačím, konečne si zaslúži moju úctu a starostlivosť k nemu. Už by som tu nebola, keby sa na mňa vykašľalo. A ako sa na seba pozeráš do zrkadla ty? S úctou, či s nenávisťou? Prečo si to sťažujeme? The post A ako sa v zrkadle vidíš ty? appeared first on nutrisimi.