Zločin je porušenie pravidla alebo zákona, za ktoré môže nejaký riadiaci orgán alebo sila nakoniec stanoviť trest. Slovo zločin pochádza z latinského crimen (genitív criminis), z latinského koreňa cernō a gréckeho κρινω = súdim. Pôvodne znamenalo obvinenie (v práve), vina, obžaloba. Ak spoločnosť považuje neformálne vzťahy a sankcie za nedostatočné na vytvorenie a udržanie želaného spoločenského poriadku, môže dôjsť k formalizovanejším systémom sociálnej kontroly, ktoré zavádza vláda alebo v širšom zmysle štát. Zástupcovia štátu môžu vďaka inštitucionálnym a právnym mechanizmom, ktoré majú k dispozícii, prinútiť jednotlivcov, aby dodržiavali kódexy správania, a potrestať tých, ktorí ich nedodržiavajú. Na reguláciu správania sa používajú rôzne mechanizmy vrátane pravidiel kodifikovaných v zákonoch, policajných opatrení na zabezpečenie dodržiavania týchto zákonov a iných politík a postupov určených na predchádzanie trestnej činnosti. Okrem toho existujú opravné prostriedky a sankcie, ktoré spoločne tvoria systém trestného súdnictva. Nie všetky porušenia zákona sa však považujú za trestné činy, napríklad porušenie zmluvy a iné občianskoprávne delikty. Označenie trestný čin a s ním spojená spoločenská stigma sú zvyčajne vyhradené pre tie činnosti, ktoré poškodzujú obyvateľstvo alebo štát, vrátane niektorých, ktoré spôsobujú vážne straty alebo škody jednotlivcom. Cieľom označenia je potvrdiť hegemóniu dominantnej populácie alebo vyjadriť konsenzus odsúdenia identifikovaného správania a odôvodniť trest uložený štátom v prípade, že je obvinená osoba súdená a odsúdená za trestný čin. Zvyčajne je páchateľom trestného činu fyzická osoba, ale v niektorých právnych systémoch a v niektorých morálnych prostrediach sa za osoby schopné páchať trestné činy považujú aj právnické osoby. Zákonodarcovia prijímajú zákony (tzv. mala prohibita), ktoré definujú trestné činy porušujúce spoločenské normy. Tieto zákony sa v jednotlivých obdobiach a miestach líšia: všimnite si napríklad rozdiely v zákonoch o hazardných hrách. Iné trestné činy, nazývané mala in se, sú takmer všeobecne zakázané, napríklad vražda, krádež a znásilnenie Štáty kontrolujú proces kriminalizácie, pretože: Ospravedlnenie použitia sily zo strany štátu na vynútenie dodržiavania jeho zákonov sa ukázalo ako stály teoretický problém. Jedno z prvých zdôvodnení zahŕňalo teóriu prirodzeného práva. Tá predpokladá, že prirodzenosť sveta alebo ľudských bytostí je základom noriem morálky alebo ich konštruuje. Tomáš Akvinský povedal: Akvinský, ST I-II, Q.90, A.I), t. j. keďže ľudia sú od prírody rozumné bytosti, je morálne primerané, aby sa správali spôsobom, ktorý zodpovedá ich rozumnej prirodzenosti. Aby bol teda akýkoľvek zákon platný, musí byť v súlade s prirodzeným zákonom a nútiť ľudí, aby sa tomuto zákonu prispôsobili, je morálne prijateľné. William Blackstone (1979: 41) opisuje túto tézu: John Austin, raný pozitivista, však aplikoval utilitarizmus, keď akceptoval vypočítavosť ľudských bytostí a existenciu objektívnej morálky, ale popieral, že právna platnosť normy závisí od toho, či jej obsah zodpovedá morálke, t. j. morálny kódex môže objektívne určiť, čo by ľudia mali robiť, zákon môže zakotviť akékoľvek normy, ktoré zákonodarca nariadi na dosiahnutie spoločenského úžitku, ale každý jednotlivec si naďalej slobodne vyberá, čo bude robiť. Podobne aj Hart (1961) považoval zákon za aspekt suverenity, pričom zákonodarcovia môžu prijať akýkoľvek zákon ako prostriedok na dosiahnutie morálneho cieľa. Nutnými a postačujúcimi podmienkami pravdivosti tvrdenia o zákone teda bolo jednoducho to, že zákon je vnútorne logický a konzistentný a že štátna moc sa používa zodpovedne. Dworkin (2005) Hartovu teóriu odmieta a tvrdí, že základným spomedzi politických práv je právo každého jednotlivca na rovnaký rešpekt a záujem tých, ktorí mu vládnu. Ponúka teóriu dodržiavania, ktorá je prekrytá teóriou úcty (povinnosť občana dodržiavať zákon) a teóriou presadzovania, ktorá identifikuje legitímne ciele presadzovania a trestania. Legislatíva musí byť v súlade s teóriou legitimity, ktorá opisuje okolnosti, za ktorých je konkrétna osoba alebo skupina oprávnená tvoriť právo, a teóriou legislatívnej spravodlivosti, ktorá opisuje právo, ktoré sú oprávnení alebo povinní tvoriť. Väčšina teoretikov prirodzeného práva totiž napriek všetkému prijala myšlienku presadzovania prevládajúcej morálky ako primárnu funkciu práva. Tento názor so sebou prináša problém, že znemožňuje akúkoľvek morálnu kritiku práva v tom zmysle, že ak je súlad s prirodzeným právom nevyhnutnou podmienkou právnej platnosti, každé platné právo musí byť z definície morálne spravodlivé. Podľa tejto argumentácie teda právna platnosť normy nevyhnutne zahŕňa jej morálnu spravodlivosť. Riešením tohto problému je pripustiť určitý stupeň morálneho relativizmu a akceptovať, že normy sa môžu v priebehu času vyvíjať, a preto môže byť pokračujúce presadzovanie starých zákonov kritizované vo svetle súčasných noriem. Zákon môže byť prijateľný, ale použitie štátnej moci na donútenie občanov, aby tento zákon dodržiavali, nie je morálne oprávnené. V modernejších koncepciách tejto teórie sa zločin charakterizuje ako porušenie práv jednotlivca. Keďže mnohé práva sa považujú za prirodzené, a preto sa používa pojem právo, a nie za vytvorené človekom, to, čo predstavuje zločin, je tiež prirodzené, na rozdiel od zákonov, ktoré sú vytvorené človekom. Adam Smith ilustruje tento názor slovami, že pašerák by bol vynikajúcim občanom, keby zákony jeho krajiny neurobili z toho zločin, ktorý príroda nikdy nechcela, aby bol zločinom. Prirodzenoprávna teória preto rozlišuje medzi zločinnosťou (ktorá vyplýva z ľudskej prirodzenosti) a nezákonnosťou (ktorá má pôvod v záujmoch tých, ktorí majú moc). Právnici niekedy tieto dva pojmy vyjadrujú slovnými spojeniami malum in se, resp. malum prohibitum. O trestnom čine malum in se sa tvrdí, že je vo svojej podstate trestný; zatiaľ čo o trestnom čine malum prohibitum sa tvrdí, že je trestný len preto, že ho tak stanovil zákon. Tento názor vedie k zdanlivému paradoxu, že čin môže byť nezákonný, ktorý nie je zločinom, zatiaľ čo zločinný čin môže byť úplne zákonný. Mnohí osvietenskí myslitelia, ako napríklad Adam Smith a americkí otcovia zakladatelia, sa k tomuto názoru do určitej miery prihlásili a zostáva vplyvný medzi takzvanými klasickými liberálmi[Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text] a libertariánmi[Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text]. Náboženské cítenie sa často stáva faktorom, ktorý prispieva k zločinnosti. Počas násilností v Gudžaráte v roku 2002 výtržníci podpálili mnoho budov v Ahmedabade. Vlády kriminalizujú protispoločenské správanie a považujú ho za súčasť systému trestných činov proti spoločnosti s cieľom odôvodniť ukladanie trestov. V závislosti od pasívneho subjektu trestného činu (obeť) alebo od urazeného záujmu (záujmov) sa pri trestných činoch proti spoločnosti rozlišuje viacero druhov trestných činov: Alebo je možné kategorizovať trestné činy v závislosti od príslušného trestu, pričom trestné sadzby sú stanovené v súlade s predpokladanou závažnosťou trestného činu, pričom za najmenej závažné trestné činy sa ukladajú pokuty a tresty nespojené s odňatím slobody a za najzávažnejšie (v niektorých štátoch) tresty smrti. Výskumníci a komentátori môžu klasifikovať trestné činy do kategórií vrátane násilných trestných činov, majetkových trestných činov a trestných činov proti verejnému poriadku. V Spojených štátoch od roku 1930 FBI každoročne vypracúva jednotné správy o trestnej činnosti (Uniform Crime Reports UCR) na základe údajov o trestnej činnosti, ktoré predkladajú orgány činné v trestnom konaní v celých Spojených štátoch. Úradníci zostavujú tieto údaje na úrovni miest, okresov a štátov do jednotných správ o kriminalite (UCR). Porušenia zákonov, ktoré vyplývajú zo zvykového práva, sa v údajoch UCR klasifikujú ako časť I (indexové) trestné činy a ďalej sa členia na násilné a majetkové trestné činy. Medzi násilné trestné činy časti I patria vraždy a trestné činy zabitia (dobrovoľné zabitie), násilné znásilnenia, napadnutia s priťažujúcimi okolnosťami a lúpeže, zatiaľ čo medzi majetkové trestné činy časti I patria vlámania, podpaľačstvo, krádeže a krádeže motorových vozidiel. Všetky ostatné trestné činy sú klasifikované ako trestné činy časti II. Analytici môžu tiež zoskupovať trestné činy podľa závažnosti, pričom niektoré bežné kategorické pojmy zahŕňajú: Z praktických dôvodov sa v takýchto zoznamoch zvyčajne uvádzajú priestupky, hoci v USA nemusia byť predmetom trestného práva, ale skôr občianskeho práva. Porovnaj delikty. Zločiny proti medzinárodnému právu Z hľadiska štátneho práva môžu byť takéto trestné činy stíhané v rámci mimoriadnych konaní (zvyčajne medzinárodných súdov). Všimnite si úlohu Medzinárodného trestného súdu v Haagu v Holandsku. Spoločensky prijatá alebo vnucovaná náboženská morálka ovplyvňuje svetské jurisdikcie v otázkach, ktoré sa inak môžu týkať len svedomia jednotlivca. Príkladmi činností, ktoré boli kriminalizované z náboženských dôvodov, sú konzumácia alkoholu (prohibícia), potraty a výskum kmeňových buniek. V rôznych historických a súčasných spoločnostiach inštitucionalizované náboženstvá vytvorili systémy pozemskej spravodlivosti, ktoré trestajú zločiny proti božej vôli a špecifickým zbožným, organizačným a iným pravidlám podľa osobitných kódexov, ako je islamské právo šaría alebo rímskokatolícke kanonické právo. Vojenské jurisdikcie a výnimočné stavy Vo vojenskej oblasti môžu orgány stíhať bežné trestné činy, ako aj osobitné činy (napríklad vzburu alebo dezerciu) podľa vojenských zákonníkov, ktoré v čase vojny nahrádzajú alebo rozširujú občianske zákonníky. Mnohé ústavy obsahujú ustanovenia o obmedzení slobôd a kriminalizácii inak tolerovaného správania v prípade výnimočného stavu v prípade vojny, prírodnej katastrofy alebo občianskych nepokojov. Medzi takéto nežiaduce činnosti môže patriť zhromažďovanie na uliciach, porušovanie zákazu vychádzania alebo držanie strelných zbraní. Existujú dva bežné typy trestnej činnosti zamestnancov: sprenevera a sabotáž [Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text] Zložitosť a anonymita počítačov môže pomôcť zlovestným zamestnancom zamaskovať ich zločiny. Medzi obete najnákladnejších podvodov patria banky, maklérske domy, poisťovne a iné veľké finančné inštitúcie. Väčšina ľudí, ktorí sa dopustili sprenevery, nemá kriminálnu minulosť. Pravdepodobnejšie je, že majú výčitky voči svojmu zamestnávateľovi, majú finančné problémy alebo jednoducho nedokážu odolať pokušeniu, ktoré im ponúka nájdená medzera v zákone. Pomôcť môžu previerky a previerky minulosti perspektívnych zamestnancov; mnohé zákony však sťažujú alebo dokonca znemožňujú niektoré druhy previerky. Prepustení alebo nespokojní zamestnanci niekedy sabotujú počítačový systém svojej spoločnosti ako formu odplaty. Táto sabotáž môže mať podobu logickej bomby, počítačového vírusu alebo všeobecného chaosu. Niektoré pracoviská vypracovali opatrenia na boj proti trestnej činnosti zamestnancov a na jej predchádzanie. Na miestach zamestnania sa niekedy zavádzajú bezpečnostné opatrenia, ako sú kamery, záznamy odtlačkov prstov zamestnancov a previerky [Ako odkazovať a odkazovať na zhrnutie alebo text] Hoci obhajcovia súkromia spochybňujú takéto metódy, slúžia dobrému účelu pre spoločnosti, ktoré ich používajú. Tieto metódy nielenže pomáhajú predchádzať trestnej činnosti zamestnancov, ale chránia spoločnosť pred trestom a/alebo žalobami za nedbalé prijímanie zamestnancov [potrebné overenie]. Konkrétne trestné činy skúmané psychológmi Priestupok Priestupok Trestný čin Súhrnný Obžalovateľný Hybridný Opustenie Znásilnenie Diskriminácia na základe veku Napadnutie Ublíženie na zdraví Zneužívanie detí Zanedbávanie detí Diskriminácia na základe zdravotného postihnutia Domáce násilie Zneužívanie starších ľudí Diskriminácia v zamestnaní Vydieranie Podvod Genocída Obťažovanie Zločiny z nenávisti Vraždy Obchodovanie s ľuďmi Incest Detská vražda Násilie v intímnych vzťahoch #8211; Únosy Krádeže identity Zabíjanie (podnikové) Vraždy Zneužívanie partnerov Pedofília Prenasledovanie Fyzické týranie Politické vraždy Rasová a etnická diskriminácia Znásilnenie Lúpeže Sériové vraždy Sexuálna diskriminácia Sexuálne útoky Sexuálne obťažovanie Sociálna diskriminácia Stalking Mučenie Viktimizácia Podpaľačstvo Vydieranie Vlámanie Klamstvo Sprenevera Falošné predstieranie Podvod Manipulácia Kleptománia Krádeže Vykrádanie obchodov Krádeže Vandalizmus Vedenie vozidla pod vplyvom alkoholu Držanie drog Hazardné hry Nelegálna distribúcia drog Pornografia Prostitúcia Útek z domu Násilie v škole Násilná trestná činnosť Bioterorizmus Špionáž Daňové úniky Terorizmus Vlastizrada Úplatkárstvo Zločin Obštrukcia Krivá prísaha Zneužitie právomoci Spolupáchateľstvo Pokus Sprisahanie Podnecovanie Nabádanie Spoločný cieľ The post Zločin appeared first on Magazín MP.sk.
Kedysi pravda, lož, oheň a voda žili pod spoločnou strechou. Raz na poľovačke natrafili na veľké stádo dobytka. Lenže lož si chcela zo stáda prisvojiť čo najväčšiu časť, a preto pošepkala vode: „počuj voda keď zničíš oheň zo stáda sa nám každej ujde viac“
prejsť na článokOdcudzenie detí jedným rodičom druhému rodičovi je obrovská téma. Určite je známa od nepamäti, tak ako všetky poruchy správania sa tiahnu celou históriou ľudskej spoločnosti. Do istej miery je na okraji záujmu verejnosti, pretože nie je priamo na očiac
prejsť na článokHodnotenie Slovenskí čitatelia si obľúbili M.W. Cravena, britského autora kriminálnych románov, najmä vďaka jeho poslednej knihe Kurátor. Teraz prichádza jeho novinka s názvom Zóna smrti, kde si okrem Washingtona Poea zahrá svoju väčšiu rolu aj
prejsť na článokStrašidelné príbehy podľa skutočných udalostí nie sú pre slabé povahy. Zaryjú sa vám hlboko pod kožu a spôsobujú zimomriavky a pocit, že vás niekto sleduje, aj keď idete po ulici plnej ľudí.. Potom sa však zotmie a vy kráčajúc po tmavej a opustenej chodbe
prejsť na článoka proto se navzájem napomínejte každý den, dokud se říká dnes, aby nikdo z vás nebyl zatvrzen klamem hříchu. Židům 3:13 Hřích je největší zlo v celém vesmíru. Je to původce všech obtíží. Všechny druhy zla berou svou hořkost z tohoto pramene, ze kterého vy