Po troch rokoch Vianoc na horách prišiel zas čas na Vianoce vo veľkomeste. Pokračovať v tom, čo sme pred kovidom začali. Po skúsenostiach z Madridu sme už vedeli, že vianočné sviatky nijako nebránia cestovaniu, ani spoznávaniu nových krajín a miest. Skrátka, škoda stráviť voľné dni doma, keď sa dajú využiť aj inak. … prišiel čas na Vianoce vo veľkomeste. Keby mi takto pred rokom niekto povedal, že budem do roka až štyrikrát v Taliansku, schuti by som sa zasmiala. Ale stalo sa a keď som na jeseň rozmýšľala, kde strávime Vianoce, po rozume mi chodili len Taliani a ich dolce vita. Fakt, že muž a deti ešte nikdy v Ríme neboli a deti už celkom vnímajú historické súvislosti, mi len uľahčil rozhodovanie, že Vianoce strávime vo Večnom meste. Šikovný, priamy let z Bratislavy a bezproblémová doprava z letiska robí z Ríma skvelú výletnú destináciu. Do dvoch hodín od odletu ste priamo v centre v Ríme a mesto tak viete využiť trebárs aj na (predĺžený) víkend, ak na to príde. Nemusíte nič extra plánovať, pri východe z letiska vás budú autobusári sami nadháňať do autobusu, nepotrebujete ani hotovosť, všetko vybavíte kartou na mieste a bez rezervácií. Ďalšou neoceniteľnou vychytávkou Ríma je Il Mercato centrale priamo na hlavnej vlakovej stanici, kde vás autobus z letiska priamo vypľuje. (O projekte tržníc s jedlom Il Mercato centrale som už písala pri Florencii). Káva tu síce nie je výberová, ale inak jedlo, pitie, zázemie, wifi a verejný priestor fakt na úrovni. Ešte viac Il Mercato centrale oceníte pri ceste na letisko. Oddýchnete si tu, skočíte na WC a nakúpite občerstvenie do lietadla. A poznámka najdôležitejšia, Il Mercato centrale je otvorené prakticky non-stop, aj cez Vianoce, takže ak aj nebudete mať zarezervované žiadne reštaurácie, tu sa v pohode najete a zabavíte, aj keby bolo celé mesto mŕtve. Rím ale nikdy úplne mŕtvy nebude. Nielen preto, že je Večný, ale preto, že miluje turistov a turisti sú tu na prvom mieste. Je pravda, že 25. decembra je väčšina podnikov zatvorená, ale stále je tu dosť miest, kde sa bude variť (vianočné menu) a kde si budete môcť zarezervovať stôl. Veľa Talianov už trávi sviatky v reštauráciách (kto by už chcel stáť na Vianoce celé dni pri sporáku a do noci upratovať kuchyňu?!?), takže vítanou kulisou vám budú hlučné rodinné stretnutia a talianske sviatočné zvyky z prvej ruky. Treba len trochu s predstihom sledovať sociálne siete, gúgliť a určite nájdete, čo potrebujete. Ďalšou alternatívou sú medzinárodné hotely, ktoré varia primárne pre svojich hostí, ale miesto sa tu nájde aj pre ostatných. Najkritickejší je ale len Prvý sviatok vianočný, Štedrý deň je v Taliansku bežný pracovný deň a na Štefana už spoločenský život opäť fičí na plné obrátky. Pre mňa bol pobyt v Ríme tým najlepším vianočným darom, lebo nemusieť nič plánovať, nakupovať, organizovať, dekorovať, chystať, prestierať, variť a piecť, bolo mojím snom už dvadsať rokov. Tak sme sa na Štedrý deň pekne obliekli, sadli do lietadla a o siedmej večer nás už čakala štedrá večera. Vybrala som reštauráciu Cuoco e Camicia (Kuchár a košeľa), ktorých štedrovečerné menu ma najviac zaujalo. Bolo dostatočne slávnostné a pre nás obzvlášť príťažlivé, lebo Taliani jedia tradične v predvečer Vianoc (24. decembra) ryby a dary mora. Tuniakové tataki, kalmary, marinovaný losos, ikry z lososa, krevety, hľuzovky, homár, vongole, artičoky a kambala. K tomu pravé šampanské, chlieb s parmezánovou zmrzlinou (maslom), grissini a ako dezert maritozzi a petit four, torrone, panettone a čokoládové pralinky. Medzi najvýraznejšie momenty patril „krevetový koktejl“ v asi najoriginálnejšej podobe, akú som kedy zažila. Špízy z kreviet boli grilované a zaúdené na voňavých stredomorských bylinkách a omáčka primárne z opečených údených paprík. Najlepší chod večere. Všetko bolo čerstvé a ručne robené, výborný kváskový chlieb, tyčinky grissini, aj sladké pečivo. Maritozzi neboli plnené šľahačkou, ale lahodným cukrárskym krémom, panettone návykovo vláčne a s kandizovaným ovocím (to mám v panettone najradšej) a bavilo nás aj torrone (španielsky turrón), ktoré sme s láskou nazývali „sadrokartón“. Užívali sme si skvelú a pozornú obsluhu, bezchybný servis (otváranie fľaše pri stole) a atmosféru. Postupne sa reštaurácia zaplnila do posledného miesta (cudzincami i Talianmi) a nálada gradovala. Páčilo sa mi byť súčasťou tohto vianočného predstavenia. Nabudúce by som ale vybrala podnik s kratším menu, šesťchodovú večeru sme nevládali zjesť ani my dospelí, nieto ešte deti. Ale ako zážitok to bolo úžasné, dopriala by som to vyskúšať každému. Na Prvý sviatok vianočný sme mali rezervovaný obed v štvrti San Lorenzo (sídli tu aj známa univerzita La Sapienza), v reštaurácii Pastificio San Lorenzo. Tu už sa dalo vybrať nielen z vianočného menu, ale aj z normálneho sezónneho, či navzájom kombinovať chody z oboch. Reštaurácia sa špecializuje na domáce cestoviny (suché i čerstvé), ale veľmi kreatívne spracúva aj zeleninu či mäso. Zaujímavé boli ako vždy predjedlá, k hlavným, zväčša mäsitým chodom sme sa ani nedostali. Vybrali sme hubový tarte tatin so zmrzlinou zo sladkého drievka(!), grilované papriky, plnené hustou paradajkovou polievkou pappa al pomodoro, krokety z vareného mäsa so salsou verde a kandizovaným citrónom a gyozy, plnené volským chvostom. Najlepším jedlom boli bezkonkurenčne tortellini in brodo, cestoviny plnené mäsom z kapúna vo vývare, ktoré jedia Taliani na svadbách a v najsviatočnejšie dni. Vyskúšali sme aj povestné cestoviny carbonara, ale na náš vkus boli dosť slané. Z čerstvých cestovín som ešte ochutnala cannelloni plnené králičím mäsom, čakankou a figami, ale ani tie mi veľmi nesadli. Deti si potom dali tiramisu a ja penu z pannetone so slanou čokoládou a kandizovaným ovocím. Oba dezerty boli pomerne málo sladké, čo môže niekoho sklamať, ale ak naopak preferujete striedmejšie chute, prídete si na svoje. Doteraz ale ľutujem, že som si neobjednala puntarelle so sardelkami a tabascom. O čo menej nás bavilo jedlo, o to viac nás očaril priestor a atmosféra v Pastificio San Lorenzo. Interiér tejto reštaurácie je zvláštnou kombináciou útulného gastropubu a elegantného lobby baru a nechýbal mu onen povestný taliansky šmrnc. Keď si k tomu domyslíte hlučné rodiny s deťmi, psami a taškami, plnými darčekov, zažijete pravé talianske Vianoce, akoby ste boli u nich doma v obývačke. Krásna „podívaná“. Na ďalší deň sme vyrazili na obed priamo do historického centra, čo môže byť pomerne náročná úloha, lebo turistických pascí s pizzou a zmrzlinou je tu skutočne požehnane. Mňa ale zaujalo jedno malé bistro s predajňou mliečnych výrobkov z buvolieho mlieka z vlastnej farmy Ruma bottega & cucina agricola. Aj ostatné produkty a vína pochádzali z farmy a ekologického hospodárstva. Jedlá presne podľa môjho gusta – veľa zeleniny, mliečnych výrobkov, ale aj nejaký ten comfort food. Opäť veľmi chutný kváskový chlieb, aj naturálne víno. Pečená tekvica s mozzarellou, bylinkami a chlebovou mrveničkou, pečená brokolica so stracciatellou a lieskovcami, krokety zo zemiakov a radicchia s bylinkovo-jogurtovou salsou. Plus dokonalé lasagne z buvolieho mäsa a tanier dusenej čakanky s olivami. Jednoduché kombinácie chutí, kvalitné produkty a nekomplikovaný plating. Nič viac k šťastiu nepotrebujem. Potešil ma aj minimalistický, ale pôsobivý interiér a štýlové doplnky. Nikdy by som neverila, že takýto dobrý podnik nájdem na tak rušnom a turisticky exponovanom mieste. No ak by ste v centre chceli niečo viac punk, odporúčam návštevu reštaurácie s trochu zavádzajúcim názvom Retrobottega, ale zato s výstižným mottom „Food Is the Drug“, v ktorom je obsiahnuté všetko. Vojdete dnu a ako Alica z Krajiny zázrakov spadnete do králičej nory a podivnými kľukatými chodbami a tmavými zákutiami sa dostanete niekam úplne inam, do pološera otvorenej kuchyne s pár dizajnovými vysokými stolmi a stoličkami. Po usadení si zo zamaskovanej zásuvky v stole vyberiete príbor a budete čakať na svoje taniere a poháre. Menu je postavené na typicky talianskych pokrmoch ako cestoviny, rizoto a mäso, ale inšpiratívne a hravé. Ak chcete, môžete pristúpiť na koncept „Sabotage“ a nechať sa výberom jedál prekvapiť, alebo si sami vybrať z jedálneho lístka. Porcie sú primerane veľké a v každom chode vás niečo prekvapí. Syrové rizoto s horcom bolo skvostné. Krásne rozliate po tanieri v jednej vrstve, jednoduché, ale lahodné. Nebolo ho priveľa, len tak akurát, človek sa tým úplne neodrovnal, proste čistá slasť. Rovnako plnené cestoviny carretiera boli bez chybičky a len sa po nich zaprášilo. Z hlavných chodov sme ešte ochutnali krémovú topinamburovú polievku s hubami, ale opäť najviac zahviezdili predjedlá. Či už tempura zo zelených listov a výhonkov s pufovanou pohánkou a BBQ omáčkou alebo karfiolové gyozy. Ale najlepším pokrmom celého výletu do Ríma bolo marinované vajíčko s tekvicou hokkaido, studenou omáčkou bagna cauda a bobkovým listom. Farebné, elegantné, ľahké jedlo. Presne kvôli takýmto podnetným, ale štýlovým jedlám som ochotná chodiť do reštaurácií. Nie kvôli zahnaniu hladu, ani kvôli pohodlnosti, či z nudy. Chcem byť skrátka na inšpiratívnom mieste s milými ľuďmi, dotýkať sa prekrásnych pohárov, príborov a kvalitných materiálov a ochutnávať jedlá, ktoré si doma len tak nespravím. Za to som ochotná platiť. A viete, čo sa nám stalo? Prišiel za nami mladý slovenský kuchár, že začul, ako sa rozprávame po slovensky a tak nás prišiel pozdraviť a opýtať sa, ako nám chutilo. Veľmi ma to potešilo a bola som fakt hrdá. Volá sa Samuel Mego a určite o ňom ešte budeme počuť. Inak, vstupná časť reštaurácie Retrobottega funguje ako kaviareň s výberovou kávou, kam si v centre môžete zájsť na dobrú kávu a pečivo. To len na margo toho, že Retrobottega je fakt skvelý podnik s perfektným jedlom, vínom, chlebom, aj kávou. Kompromisy nerobia. A ja sa aj preto do Retrobottegy rada kedykoľvek vrátim. Nielen reštaurácie a bistrá, aj väčšina kultúrnych inštitúcií má na Prvý sviatok vianočný zatvorené, ale tento deň perfektne využijete na prechádzky po pamiatkach pod holým nebom, ktorých je v Ríme viac než dosť. Keď si budete potrebovať odpočinúť, sadnúť, či sa schovať v horšom počasí, na to zas využijete desiatky kostolov, ktoré sú tu k dispozícii na každom rohu. Ak by ste aj nešli do žiadnej pamiatky, Rím je najväčším múzeom sám o sebe a kostoly galériami umeleckých diel. S internetom a prekladačom si dnes už viete dohľadať informácie podľa vlastných potrieb a vkusu. Aj bez vstupného uvidíte obrazy od Caravaggia, Gentileschiho (otca Artemisie Gentileschi), Rafaelove fresky, sochy od Michelangela či Berniniho, alebo architektúru od Borrominiho. Neskutočné dobrodružstvo objavovať tieto poklady v Ríme! Veľmi ma to bavilo a teším sa, keď sa zas vrátim a budem môcť pokračovať tam, kde som skončila, lebo zďaleka som nevidela všetko, čo som chcela a trebárs z modernej architektúry som okrem vlakovej stanice Termini nevidela nič (ak vás architektúra a urbanizmus zaujímajú, odporúčam Gebrianovu prednášku o Ríme na CAMPe). Čo som ale videla, bol kostol San Carlo alle Quattro Fontane na rušnej a pomerne nepríjemnej križovatke Štyroch fontán. Kostol je prekrásnou ukážkou tzv. dynamického baroka od fenomenálneho architekta Francesca Borrominiho. (Pozrite si film Borromini a Bernini – výzva k dokonalosti.) Kostol je zvonka zanedbaný, takmer neviditeľný a zvnútra prekvapivo malý, ale stačí jeden pohľad do kupoly a chytí vás za srdce. Toľko si budete lámať hlavu nad tým, čo vlastne vidíte, až kým nevstúpite do Panteónu a všetko hneď pochopíte. Mimochodom, do Panteónu sa od jesene platí vstupné, ale každý jeden cent stojí za to, aj keď jediné pôvodné, dvetisíc rokov staré sú tu už len vráta s dosiaľ funkčným zámkom. Inak, deti a mládež do 18 rokov majú vstup zdarma, rovnako ako napr. do galérie Villy Borghese. Ak už ani tu pri pohľade na Berniniho sochy neuznáte, že Bernini je génius, tak už nikdy. Trochu ma síce sklamalo, že viacero Caravaggiových obrazov bolo práve zapožičaných, ale zase sme si to vynahradili aktuálnou výstavou Petra Paula Rubensa a mám aspoň dôvod sa do Villy Borghese vrátiť. Čím viac vlastne o Ríme rozmýšľam, tým viac mám z neho dobrý dojem. Kým zo začiatku som bola trochu rozpačitá a domov som odchádzala bez jednoznačného názoru, tak teraz, ako sa mi všetko postupne rozležalo v hlave a triedim si myšlienky, musím uznať, že Rím je skvelé mesto. Najmä kvôli jeho ľuďom, atmosfére a kultúre. No ani podniky a jedlá ma nesklamali. Prekvapil ma kvalitný kváskový chlieb všade a naturálne vína. No o káve, pekárňach, víne a koktejlových baroch napíšem viac nabudúce. A bude to opäť výživné. The post Vianoce vo Večnom meste first appeared on Natanieri.sk.
Vianoce v Dánsku sú ako každé iné. A predsa len sú v čomsi o snehovú vločku čarovnejšie. Dáni dávajú v čase vianoc známemuhyggecelkom nový rozmer. Pretože kedy inokedy je lepší čas ako pretaviť pohodu, komfort, útulno, ten príjemný moment, to The post Via
prejsť na článokDá sa povedať, že Vianoce 2023 sú tu už o niekoľko týždňov. Niet preto divu, že mnohí z nás začali riešiť vianočné darčeky. Nechcete darovať ponožky, kozmetickú súpravu alebo iné nudné veci? Potom si vychutnajte dávku skvelých darčekov, ktoré nedostáva le
Vianoce v múzeuTradične aj tohto roku v adventnom čase, trieda predškolákov- Sovičky navštívila vianočnú vystavu v Horehronskom múzeu pod názvom ,,Čaro a krása Vianoc,,. Výstavu sme si mohli nie len pozrieť, ale aj načerpať inšpiráciu pre našu prácu v MŠ.
prejsť na článokSme tu každý deň pre Vás od 10:30 do 23:00 Pripravili sme si pre Vás skvelú ponuku jedál ako deluxe hamburger, deluxe hot dog. Pripravujeme si pre Vás na zimu aj pizzu a varené vínko, ktoré Vás zahreje v zimnom nečase. Taktiež samozrejme nájdete u nás a
prejsť na článokAj keď ste priaznivcom RAW kuchyne, alebo sa do nej chcete konečne pustiť, nevyhnete sa rôznym formám na pečenie. Veď by to bola nuda, keby ste na Vianoce urobili iba guličky na dvadsať spôsobov. The post Aj RAW kuchyňa vyžaduje formy na pečenie appeared
prejsť na článok