Skúmanie empatie, slov a spojenia

Vieme vhodnými slovami ovplyvniť nielen naše, ale aj cudzie pocity? Dnes sa pozrieme na to, aký dôležitý je jazyk vo vyjadrovaní našich emócií, v snahe ich pomenovať a snáď aj vyvolať u iných a pocítiť tak dávku empatie. Naša schopnosť komunikovať prostredníctvom slov formuje náš svetonázor a dovoľuje sa nám starať sa o druhých. Skúmame úlohu jazyka v empatii, zdôrazňujeme dôležitosť slov pri podpore láskavosti a diskutujeme o tom, ako učenie sa jazyka zvyšuje našu schopnosť starať sa o všetko živé. Na počiatku bolo „bzzzmm“ Obsah slov väčšinou presahuje ich doslovný význam. Existujú slová, ktoré môžu vyvolať vnemy a pocity, ovplyvňujúc tak naše vnímanie a chápanie sveta. Skvelým príkladom sú onomatopoje- zvukomalebné slová,  ktoré napodobňujú zvuky prírody. Napríklad „bzučanie“ opisuje zvuk včiel a znie podobne ako včela. Pri slove „prásk“ sa môžete vyľakať, že vás niečo ohrozuje a váš jazyk a ústa syčia a brnia ako olej na rozpálenej panvici, keď vyslovíte slovo „prskať“. Platí to aj pre mnohé iné slová, nielen slová napodobňujúce zvuk. Zamyslite sa nad slovom „kĺzať sa/plaziť sa“. Vďaka tomu si predstavujete hada, ktorý sa pohybuje hladko a ticho. Čo keby sme to nazvali „skok“? Obraz a pocit, ktorý máte zo slova, by sa dosť zmenil. To, ako slová znejú, keď ich vyslovíme nás doslova núti CÍTIŤ čo znamenajú. So zvukom a významom slova sa mení celé naše telo a mimika. Jemne a veselo znejúca „radosť“ prináša šťastie a ľahkosť, zatiaľ čo ostrý a nízko znejúci „smútok“ prináša pocit tiaže a obáv. Táto fyzická a emocionálna reakcia na slová ukazuje ich silu pri formovaní emócií a budovaní empatie. Sila slov Určite ste sa už stretli s tým, že isté slová majú pozitívny, alebo negatívny náboj. Týmito slovami vieme vyjadriť naše aktuálne, ale aj minulé pocity a city a zdieľať ich so svetom okolo seba. Slová formujú naše chápanie a pohľad na svet. Napríklad slovo „láska“ má pozitívny náboj a vyvoláva teplo a náklonnosť, zatiaľ čo „strach“ má zjavne negatívny náboj a vyvoláva úzkosť a stres. Spojenie slov s emóciou je nevyhnutné pri budovaní empatie a porozumenia. Keď sa dieťa naučí slovo „smutný“, naučí sa nielen pomenovať svoje pocity, ale aj rozpoznať a vcítiť sa do smútku u druhých. Toto porozumenie je rozhodujúcim krokom v rozvoji emocionálnej inteligencie a empatie.  Ako nám jazyk pomáha rozvíjať empatiu?  Jazyk nám umožňuje zdieľať naše pocity a emocionálne sa spojiť s ostatnými. Pozorným počúvaním a používaním slov na overenie skúseností preukazujeme starostlivosť a porozumenie. Skvelým príkladom sú rodičia, ktorí často označujú pocity svojich detí, ako napríklad: „Si smutný, pretože ti vypadol cumlík?“. Táto prax pomáha deťom identifikovať a zvládať svoje emócie, podporuje empatiu a učí ich používať jazyk na pochopenie a vyjadrenie pocitov. Takýto dialóg vybavuje dieťa schopnosťami orientovať sa vo svojich emóciách. Ak dieťa vyjadrí strach z tmy, môže mu pomôcť uznanie svojho strachu a diskusia o ňom. Pomenovaním emócií, ako je strach, je to menej abstraktné, čo pomáha dieťaťu vyrovnať sa s ním. To isté platí pre pomenovanie zdrojov smútku alebo podráždenia; poskytovanie verbálneho rámca na spracovanie emócií pomáha deťom cítiť sa milovane a v bezpečí, pretože im niekto rozumie a dokáže sa o ne postarať, prípadne vyriešiť problém. Nomen Omen- keď meno vyjadruje charakter  Meno, prípadne prezývka je viac ako slovo; je to symbol naplnený emocionálnou silou a subjektívnym významom. Môže vyvolať množstvo emócií, spomienok a asociácií. Táto emocionálna sila mien zohráva významnú úlohu pri podpore starostlivosti a empatie. Keď niečo pomenujeme, humanizujeme to, čím vytvárame hlbší pocit prepojenia a zodpovednosti. Napríklad, veľa detí dáva svojmu cumlíku meno pre domáceho maznáčika, pričom namiesto podstatného mena, ktoré sa v detstve ťažko vyslovuje, si vyberie výraz láskyplný. Keď dieťa pomenuje predmet, zvieratko alebo hračku, vytvorí si k nim silnejšie emocionálne puto, ktoré sa rozšíri o pocit zodpovednosti a starostlivosti o jeho dobro. Referencie: Austin, E. J., Saklofske, D. H., & Egan, V. (2004). Emotional intelligence and empathy: Their relation to multicultural competence among college students. Journal of Applied Social Psychology, 34(4), 745-767. Decety, J., & Jackson, P. L. (2006). The role of language in the development of empathy. Current Opinion in Neurobiology, 16(6), 1-5. Dylman, A. S., Champoux-Larsson, M. F., & Zakrisson, I. (2020). Culture, Language and Emotion. Online Readings in Psychology and Culture, 10(1). https://doi.org/10.9707/2307-0919.1167 EF Education First. (2021). 14 more Japanese words with no English translations. Retrieved from https://www.ef.com/wwen/blog/language/14-more-japanese-words-with-no-english-translations/ Eisenberg, N., & Miller, P. A. (2005). Empathy and moral development: Implications for caring and justice. In Cambridge Handbook of Thinking and Reasoning (Vol. 1, pp. 573-598). Hughes, C., & Leekam, S. (2004). The relationship between language and theory of mind in development and autism. Autism, 8(4), 425-437. Killing, A., & Martin, A. (2018). The role of language in moral development: A social-pragmatic approach. Frontiers in Psychology, 9, 1299. Lecce, S., et al. (2017). Language and empathy: Investigating the links between vocabulary and empathy in young children. Journal of Child Language, 44(5), 1-18. The post Skúmanie empatie, slov a spojenia appeared first on Helen Doron English.

prejsť na článok

Festival Dotyky a spojenia predstavuje svojich patrónov a výberový program

Festival Dotyky a spojenia je najväčšia prehliadka najnovšej tvorby profesionálnych zriaďovaných aj nezriaďovaných divadiel, ktoré pôsobia na Slovensku. Jeho 19. ročník sa začne presne o dva mesiace. V priebehu šiestich dní, v termíne od 24. do 29. júna 2

prejsť na článok

Študentom informatiky sa podarilo odkryť 2 000 slov na zuhoľnatenom zvitku z Herculanea

Podľa papyrológov text 2 000-ročného zvitku rozoberá hudbu, jedlo a to, ako si užívať radosti života.

prejsť na článok

Keď tu už nebudem | ssigo | Ostatné

Názov básničky: Keď tu už nebudem, Autor: ssigo, Kategóra: Ostatné, Časť textu: Už nemám slov a ani síl Aby som so životom zápasil Na konci na nás nečaká happy end Ostane smutný ...

prejsť na článok

Stroopov test

Stroopov test Povedzte farbu napísaných slov! Je to ťažšie? Človek je pri vykonávaní nejakej úlohy ľahko ovplyvnený svojimi automatickými reakciami The post Stroopov test appeared first on Dom ilúzií.

prejsť na článok

Vražedná hra | miattita | Ostatné

Názov básničky: Vražedná hra, Autor: miattita , Kategóra: Ostatné, Časť textu: Si žieravina liehovina smiech hriech láskavosť dravosť Nemám slov Skrýš hľadám pred tebou Dobro...

prejsť na článok