Prvý deň v škôlke – krok za krokom

A je to tu – prvý deň v škôlke. Veľká skúška pre dieťa aj rodiča. Teraz to už viem, mám to odskúšané na vlastnej koži. Nedávno sme so synom prvýkrát prekročili prah našej novej škôlky. Nebolo mi všetko jedno. S odstupom času som sa zamyslela nad tým, či som niekde neurobila chybu a či som postupovala tak, aby som svojmu dieťaťu čo najviac uľahčila adaptáciu na nové prostredie. Prvý deň v škôlkarskej šatni Vchádzame do šatne. Už sú tu aj iné deti. Dve dievčatká s rodičmi. Kým jedno sa pasuje s pančuchami – nie a nie trafiť nožičku do správneho otvoru, druhé sa potajomky prizerá, už je oblečené a pripravené vojsť do triedy. Martinko mi stisne dlaň silnejšie, než býva zvykom. Nepozná to tu. Nepozná deti. A nepozná ani sympatickú pani učiteľku, ktorá stojí pri vstupe do herne. „Dobrý deň, milá mamička, vitajte v našej škôlke,“ vrúcne ma pozdraví.„Nájdite si so synčekom skrinku, ktorá sa mu bude páčiť, označíme ju jeho menom, aby ju ľahšie  našiel,“ zreteľne formuluje prvé inštrukcie. Maťko ukáže na žltú skrinku s vyfrézovaným motívom psíka. „No jasne! To je celý on,“ pomyslím si v duchu. Maťo stále mlčí. Nie je vystrašený a ani sa nezdá, že by sa chystal plakať. Pochválim voľbu skrinky a ukladám mu do nej veci na prezlečenie a prezuvky. Tak tie mi dali riadne zabrať. Zohnať správne prezuvky – nazúvacie, s plnou špičkou a bielou podrážkou – bol v čase pandémie doslova hrdinský výkon. Trikrát som zásielku vracala do eshopu, kým sa mi podarilo kúpiť také, ktoré odobril aj Martinko.Doklady, potvrdenia, vyhlásenia a Tuči„Maťko, tu v skrinke máš pyžamo,“ pokojným hlasom oznamujem synovi, kde nájde oblečenie na popoludňajší spánok. „Keď sa ti nebude chcieť spinkať, tak si len ľahni ako doma. Oddychuj, ale nevyrušuj ostatné detičky,“ trochu ho poučím, keďže je jedináčik a doteraz nikdy s inými deťmi nespal. Ale už má štyri roky, tak verím, že to zvládne. Veď je to môj šikovný chlapec. „Mami, a môžem si zobrať aj Tučiho?“ konečne sa ozve moje – inak štebotavé –  dieťa.  Tuči je plyšový tučniak, ktorý je Maťovým parťákom od narodenia. Prikývnem.  A tak chytí Tučiho za krídlo, ja vylovím z kabelky objemnú obálku s kopou „papierov“. Už som ich doma tisíckrát skontrolovala, no stále mám dojem, že som na niečo zabudla. Áno, trochu panikárim, ale je to náš prvý deň v škôlke, takže znova:Dotazník pre rodičov pri nástupe dieťaťa do škôlkyInformovaný súhlas zákonného zástupcuVyhlásenie zákonného zástupcu a Vyjadrenie lekára o zdravotnom stave dieťaťaPrehlásenie rodičov/zákonných zástupcov o zdraví dieťaťaSplnomocnenie na prevzatie dieťaťaMám všetko (uvedené doklady si stiahnete TU). Predvčerom som stihla ísť aj na PCR test a vyplniť  tlačivo o mojej bezinfekčnosti.Začína sa u mňa prejavovať nervozita, žalúdok mám ako na vode. Hlavne pokoj. Musím byť v pohode, veď sa nič nedeje. Iba sa z môjho anjelika stáva škôlkar. Už nie drobček, nie bábätko, ale „veľký chalan“. Ach, ako ten čas letí…Rozlúčka – veľká skúška pre dieťa aj rodičaA nastáva najťažší okamih. Rozlúčka. Veľká skúška pre dieťa aj rodiča. Nebyť koronavírusu a množstva opatrení, pokynov a príkazov, teraz by som mohla Maťka odprevadiť aj do triedy, chvíľu sa tam s ním pohrať, ukázať mu hračky a zoznámiť ho s novými kamarátmi. Ale dnes to nejde. Chápem. Neprotestujem, nerobím problémy. Veď nikto z rodičov nechce ohroziť naše deti alebo učiteľky. Empatická učiteľka podíde k Maťkovi a milo sa mu prihovorí: „Ahoj, ja sa volám teta Rebeka. A ty?“ Pár modrých očí sa najskôr zahľadí na mňa, potom na učiteľku. „Ja som Martinko. Hudec,“ odvetí odvážne a ja som najšťastnejšia mama pod slnkom. Zvládol to.A teraz musím odísť, „opustiť“ svoje dieťa… Puká mi srdce. Najradšej by som sa vyparila, zmizla, stratila sa. No viem, že nebadane sa vytratiť dieťaťu poza chrbát, je to najhoršie, čo môže rodič v tejto situácii urobiť. Takže idem s pravdou von. Čupnem si k nemu, beriem jeho drobné rúčky do svojich dlaní, hľadím mu do očí a hovorím: „Maťko, ja teraz idem do práce, ty sa tu trochu zahráš a ani sa nenazdáš, prídem po teba.“ Ticho. Maťko mlčí. Už sa TO blíži… Modré očká zaklipkajú a po tváričke mu steká prúd sĺz. Som paralyzovaná. Čo teraz? V hrdle mi navrie hrča, nohy mám ako z huspeniny. Cítim sa bezradná. Predýchavam.Nevadí, keď si poplače aj mamaEšteže učiteľka vie, čo má robiť. Prikývnem, keď berie Maťka za ruku a vedie ho do herne. „Ahoj, Maťko,“ volám za ním, posielam vzdušnú pusu a vravím niečo, akože som naňho pyšná a že to určite zvládne.Vzlyká. Drobné plecia sa mu chvejú. Tučiho takmer udusí, keď ho drží pod krkom. Chvíľu čakám. Hlavou sa mi preháňa milión otázok. Aj moje emócie majú majáles, predvádzajú sa v plnej paráde – strach, radosť, zúfalstvo, nadšenie… Ako každá mama aj ja by som rozpoznala hlas a plač svojho dieťa medzi stovkami ďalších drobcov. No nech sa snažím, ako chcem, nepočujem nič. Len lomoz hračiek prerušovaný slabým džavotom detí. Našťastie sa zo šatne dá nazrieť do herne cez veľké okno. Nakuknem. V triede je osem detí. Dve mrnčia. Jedno stojí pri dverách a pokúša sa odísť. Ďalšie dve sa dohadujú o nejaké autíčko. Tri zvyšné sa tíško hrajú usadené medzi hŕbou hračiek. A môj Maťko je medzi nimi.Neverím. Plačem. Od šťastia. Nevadí. Veď sme zvládli prvý deň v škôlke. Do škôlky s úsmevom? Prečo nie. The post Prvý deň v škôlke – krok za krokom appeared first on Materská škôlka v Bratislave | OFFLANDIA.

prejsť na článok

KROK ZA KROKOM po mozgovej príhode

Edukačné videá pre rodinných príslušníkov, ktorí sa chcú v domácom prostredí správne postarať o svojho blízkeho po prekonaní cievnej mozgovej príhody. ANGELS iniciatíva v spolupráci s fyzioterapeutkami z neurologického oddelenia LNsP  Mgr. Vladimírou Tata

prejsť na článok

MALÝ KROK PRE SPOLOČNOSŤ, ALE VEĽKÝ KROK PRE NÁS

MALÝ KROK PRE SPOLOČNOSŤ, ALE VEĽKÝ KROK PRE NÁS 27. januára 2023 Rozhodli sme sa. Sme presvedčení, že ako spoločnosť by sme mali pozitívne prispievať aj spoločenstvu, v ktorom žijeme. Pri vchode do

prejsť na článok

Čomu veríme v našej škôlke

Čas, keď umiestňuje rodič dieťa do škôlky môže byť pre obe strany náročný. Už samotný výber škôlky, nie je jednoduchá úloha pre rodiča, keďže mu záleží na tom, kto sa o ich dieťa bude starať a rozvíjať ho. Z toho dôvodu prinášame súhrn bodov, prečo si vyb

prejsť na článok

Čomu veríme v našej škôlke

Čas, keď umiestňuje rodič dieťa do škôlky môže byť pre obe strany náročný. Už samotný výber škôlky, nie je jednoduchá úloha pre rodiča, keďže mu záleží na tom, kto sa o ich dieťa bude starať a rozvíjať ho. Z toho dôvodu prinášame súhrn bodov, prečo si vyb

prejsť na článok

Ako prezentovať firmu na sociálnych sieťach: krok za krokom k úspechu

Stále viac a viac spoločností sa snaží prezentovať na sociálnych sieťach, aby sa dostali k čo najširšej skupine potenciálnych zákazníkov. Avšak, len pár z nich vie, ako to robiť správne. Ako sa prezentovať na sociálnych sieťach tak, aby bola vaša firma ús

prejsť na článok