No, sláva, tento rok sa mi podarilo dať dokopy aj nejaký slovenským post! Možno to tak nevyzerá, ale venujem sa aj dianiu na domácej pôde, snažím sa sledovať, čo sa na Slovensku deje, aj keď je fakt, že s návštevami si dávam načas. Radšej si počkám, kým prejde počiatočný ošiaľ a podniky sa zabehnú. Čo občas znamená, že niektoré ukončia svoju prevádzku skôr, ako sa do nich stihnem dostať, ale tak to je, stáva sa. Dnes to ale bude o zážitkoch, ktoré mi za posledný rok urobili radosť a chcem sa o ne podeliť aj s vami. … s návštevami si dávam načas. Vtipné je, že dnešný post začnem a ukončím paradoxne projektmi, ktoré primárne o jedle nie sú. Tým najlepším, čo som na Slovensku za posledný rok zažila, boli iniciatívy vinárske. Obe by hravo obstáli kdekoľvek v zahraničí a keby som sa na nich ocitla bez toho, že by som vedela, kde som, neverila by som, že som na Slovensku. Tým prvým je „letný“ Naturalista, malý, jednodenný festival prirodzeného vína, ktorý na svojom dvore vo Svätom Jure organizujú manželia Nadja a Andrej z vinárstva Naboso. Počuť toľko cudzích jazykov a vidieť toľko zaujímavých ľudí pokope bolo nesmierne osviežujúce a povzbudzujúce. Stretli sme viacerých našich obľúbených vinárov, Clausa Preisingera, Milana Nestarca, Strekov 1075. Na dračku išlo šampanské od Charlesa Dufoura, jedlo od Dvanásť duší, či káva zo Spaceship Roastery. Samé dobré veci. O hudobnú kulisu sa postarali DJs a o atmosféru vlastne všetci návštevníci, ktorí sa na dvore Naboso cítili ako doma. Pre mňa príjemné zistenie, že vystúpenie z vlastnej bubliny nemusí byť vždy trauma. A naopak, že aj v cudzej bubline to môže byť fajn, že aj cudzí ľudia môžu mať svoje bubliny krásne zariadené. Takéto Slovensko by sa mi páčilo. Po štyroch rokoch sme vyrazili aj do Tatier, čo znamená, že sa zastavujeme buď v Banskej Bystrici alebo vo Zvolene. Muž mi chcel poukazovať všetky nové kaviarne a pekné miesta, ktoré tu za tých pár rokov pribudli. Kávičkovali sme tentoraz v Banskej Bystrici, v tichom parteri bytovky v kaviarni pražiarne The Fleck Coffee Roasters, kúsok od Námestia SNP. Potom mi muž ukázal Starú tržnicu, o ktorej som na sieťach veľa počula a videla, ale nevedela si predstaviť, kde to tu je. Ide o dobudované jednopodlažné zázemie pod trhoviskom na Námestí Š. Moyzesa pri kostole a zahŕňa aj niekoľko malých prevádzok. Najviac ich však oceníte v sezóne, keď sa dá sedieť aj vonku, lebo tie priestory sú naozaj maličké. Jednou z nich je aj „butiková“ kaviareň známej banskobystrickej pražiarne mlsnacava. Na opačnej strane Námestia SNP je potom ďalšia nová kaviareň s výberovou kávou Výklad, s presvetleným, eklektickým interiérom. Veľmi sa mi všade páčilo a musím uznať, že Bystričania pijú kávu skutočne na úrovni. A aj mesto sa mi zdalo o čosi vľúdnejšie a ústretovejšie, ako minule. Príjemná zastávka na ceste. Vždy, keď chceme ísť počas cesty do Tatier niekam na obed, spoľahlivou voľbou je zvolenské Bistro Chef. Ak sme však donedávna chceli ísť po obede v Bistro Chef na kávu, museli sme isť do Bystrice. To už ale pár rokov neplatí, lebo kúsok od Bistra Chef vznikla prvá zvolenská kaviareň s výberovou kávou Michelle Bakery & Coffee. Navyše s raňajkami či brunchom, a teda, ak nemáte čas ísť na obed a následne na kávu, tu na jednom mieste všetko spojíte. Bola som milo prekvapená pohotovým servisom a veľkým, vzdušným priestorom na rohu ulíc J. Kozáčeka a P. O. Hviezdoslava, kde sa naozaj nemusíte báť, že sa dnu nedostanete. Všetko krásne odsýpalo, jedlo bolo výborné, káva bola výborná, atmosféra pokojná. Teší ma, že si Zvolenčania vedia užívať pomalé víkendové rána s rodinami a priateľmi pri dobrej káve. A pre úplnosť ešte dodávam, že vo Zvolene funguje aj druhá kaviareň Michelle v nákupnom centre na Obchodnej ulici č. 2, ak by ste to tam mali bližšie. Z Tatier vo mne utkveli tri mimoriadne momenty. Spišská Sobota je už taký náš rituál, chodíme sem na kávu do Espresso baru PP a poprechádzať sa po námestí aj niekoľkokrát počas pobytu v Tatrách. Deťom stále dookola omieľam tie isté fakty o renesančnej zvonici, o oltári Kostola Sv. Jakuba, o Jánovi Brokoffovi, o súbore meštianskych domov so šindľovými podlomenicami, a stále nachádzam niečo nové. Sobotské námestie sme zažili tentoraz aj v magickej večernej atmosfére, pretože sme sem vyrazili s priateľmi na večeru do reštaurácie Doma u nás. Trochu ma mrzí istá schematickosť a nedostatok invencie pri zostavovaní menu. Každý sme si objednali niečo iné a všetci sme nakoniec dostali mäso s kašou. Každý síce iné mäso s inou kašou, ale aj tak. Málo ambiciózne jedlo však totálne vyvážil celkový ambient a najmä fantastická obsluha a personál reštaurácie. Skôr prepáčim slabšie jedlo, ako nevkusné prostredie či neprofesionálnu obsluhu. V Doma u nás je všetko na úrovni, od reprezentatívneho vstupu až po toalety. A najväčšou hviezdou je personál. Nielenže ovláda servis (napr. synchronizáciu podávaných jedál pri stole a pod.), ale ich komunikácia s hosťom je príjemná a ľudská. To sa nám už dávno nestalo, aby nás vyprevádzali až k dverám a úprimne sa s nami lúčili. Tých pár sekúnd pozornosti navyše totiž častokrát rozhodne. Napríklad, o tom, či sa sem ešte vrátime, alebo či návštevu odporučíme aj ďalším. Najviac ma ale v Tatrách potešilo, že sa tu už dá kúpiť aj kvalitné pečivo a chlieb a nemusíme si ho nosiť z Bratislavy či Krakova. V zrekonštruovanom apartmánovom dome historického Kuszmannovho bazára v Tatranskej Lomnici sa nedávno otvorila prvá remeselná pekáreň s cukrárňou v Tatrách. Okrem kváskového chleba, slaného a sladkého pečiva robia aj viennoiserie, francúzske dezerty, pralinky a teraz pred sviatkami na objednávku aj vianočné pečivo. Za sklom môžete pozorovať cukrárov a pekárov pri práci a priamo na mieste aj niečo zjesť. Inak si ich výrobky kúpite aj v OC Poprad, kde si Kuszmannov bazár otvoril svoju predajňu. Vyskúšajte napr. cviklový chlieb. Viem si predstaviť, aký by to bol vizuálny ťahák v hocijakom bistre, kde robia teplé raňajky a brunche. A posledný objav z Popradu, Tatranská galéria, kde až do 14. januára 2024 vystavujú spoločne otec a syn Pollágovci. Tvorba výtvarníka Petra Pollága je neuveriteľne pôsobivá, čo sa farieb a detailov týka, neviete z nej oči odtrhnúť. Rovnako ako tvorba dizajnéra Jakuba Pollága, to je taká krása! Lampy, stoličky, poháre, vázy, všetko moje obľúbené úžitkové predmety. Toto by mala byť slovenská výstavná skriňa, tieto produkty by mali byť všade, kde treba reprezentovať. Všetky reštaurácie, ktoré si zakladajú na kvalite, by mali byť zariadené prvotriednym nábytkom, dizajnovými predmetmi a umením. Ak by mi v nejakej reštaurácii naliali vodu do pohára Bubbles alebo Steps, získali by si ma na plnej čiare. Úplne by to zmenilo hru. (Mimochodom, stolička Bolt, ktorá je tu vystavená, vyhrala tento rok Národnú cenu za dizajn v kategórii Domov a verejný priestor.) Nasledujúce tri tipy sú aj vďaka výraznému vizuálu a dizajnu inšpiratívnymi miestami a potešia nielen srdce kávičkára, ale aj oko. O druhej prevádzke legendárnej nitrianskej kaviarne Záhir v nákupnom centre Promenáda sme vedeli dlho, ale akosi nás to sem neťahalo. Keď sme však v Nitre hľadali autonabíjačku a našli jednu v pešej dostupnosti Promenády, bola to dobrá zámienka ísť sa konečne pozrieť. A dobre sme spravili. Záhir Promenáda je umiestnená na rohu nákupného centra a vchádza sa do nej zvonka, takže s prevádzkou nákupného centra neprídete do kontaktu a ani z kaviarne ho neuvidíte. Pozoruhodný, dvojpodlažný interiér pôsobí skôr ako fotoateliér či filmové štúdio, ako komerčný priestor. A o tom, že káva bola perfektná, nemusím ani hovoriť. Ale vyskúšajte aj čokoľvek iné, koktejly, bubliny, naturálne vína, sypané čaje alebo trebárs limonádu s kávovým sirupom. Skvele sme sa tu cítili a ani sa nám nechcelo odísť. Veľmi podobné pocity sme mali aj z priestoru kaviarne Norma v Piešťanoch. Rekonštrukcia bývalých sociálnych zariadení v Mestskom parku to dotiahla až na nomináciu na tohtoročné Ceny za architektúru. Oči mi blúdili kade-tade, toľko inšpirácie všade. Tlieskam najmä kobercu na zemi pred barom. Perfektne zútulnil strohý, minimalistický interiér a dodal mu štýl. Chcem viac kobercov do interiérov barov a kaviarní! V presklenej Norme ale hlavnú úlohu hrá exteriér, nie interiér. Namiesto obrazov na stenách tu máte park v priamom prenose. A vôbec, kaviareň v parku? To je aká frajerina! Skvelé miesto na kávu sme objavili aj v Trnave. Keď nepotrebujete zachádzať do centra mesta, je kaviareň Oozi v skladovej hale na okraji mesta ideál. V pohode tu zaparkujete a nikoho nebudete rušiť. Veľký, vzdušný priestor Oozi sa primárne využíva ako klub či lounge na menšie eventy a večerné párty s DJmi, ale ani káva a občerstvenie počas dňa tu nie je na zahodenie. Práve naopak, veľmi šikovný barista nezaváhal ani na sekundu a po našej počiatočnej otázke, akú kávu majú, nám ukážkovo odprezentoval nielen pražiareň a krajinu pôvodu, ale aj spôsob spracovania a chuťový profil kávy. Tak to má byť, tak to máme radi. Výborne sa tu sedí a oddychuje pri káve, Oozi vrelo odporúčam. A ozaj, takmer vo všetkých dnes spomínaných podnikoch si nakúpite všakovaké dobroty, umenie, dizajnové kúsky či merche, takže ak radi objavujete menej známe značky a kvalitné veci, majte oči otvorené. A to najlepšie na koniec. Opäť vinársky projekt, tentoraz zimný. Adventné brunche rodinného vinárstva Terra Parna v Suchej nad Parnou. Bomba! V prekrásne zrekonštruovanom vinárskom domčeku tu tri dcéry s rodičmi už druhý rok po sebe vítajú hostí na sobotné adventné brunche. Bez rezervácií, zato s úsmevom a pravou, nefalšovanou pohostinnosťou. Keď sme sem minulý rok prišli po prvý raz, nemohla som uveriť vlastným očiam. Žiadne gýče, žiadne plasty, nič polovičaté, nič insitné. V krbe horel oheň a z reproduktorov znel Frank Sinatra. Čas sa zastavil a na mňa sa naozaj preniesla sviatočná nálada. Aj tento rok sme začali advent brunchom v Terra Parne a vyzerá to tak, že sa z toho stane naša vianočná tradícia. Oproti minulému roku som zaznamenala aj istý kvalitatívny posun. Nové držiaky na jedálne lístky, prepracovanejšie menu a dokonca aj domáci vaječný likér, ktorý si majitelia sami uvarili z vlastnej grappy. Tak to už hej! Ako nám pani hostiteľka priznala, vraj trochu pocestovali a inšpirovali sa. A je to naozaj vidieť. Alebo ich sekt. Už minulý rok nás očaril a ako sme zistili, dávajú si ho robiť v Rakúsku. Presne! Je to cítiť! Milujem, keď ľudia cestujú a nosia domov dobré veci a nápady. Na brunch do Terra Parny by som zobrala kedykoľvek aj tých najnáročnejších hostí zo zahraničia a bola by som hrdá, že takéto exkluzívne miesto na Slovensku máme. Taká som rada, že mám na koniec zo Slovenska dobrý pocit. Je toho málo, ale radšej pár podnikov, ktoré stoja za to, ako veľa priemerných. Radšej si rok počkám, ale pôjdem na miesto, kam sa budem tešiť a ktoré ma bude napĺňať spokojnosťou. Uvedomiť si, že nemusím byť všade, je rovnako dobrá životná zručnosť, ako nechcieť mať všetko. Čiže, ak tu aj dlho nebudú inšpiratívne posty zo Slovenska, neznamená to, že sa nič nedeje. Len je toho menej a dlhšie to trvá. A komu sa máli, za hranicami je celý svet.The post Pozbierané po Slovensku first appeared on Natanieri.sk.
Regionálna samospráva na Slovensku zmysel má, nikdy však nebola dotiahnutá do konca. Pomôcť tomu môže aj zmena členenia.
prejsť na článokNa inzertných portáloch na Slovensku sa každý deň objavia tisíce ojazdených áut, od menších hatchbackov až po luxusné SUV. Dokonca aj tie modely, ktoré nie sú práve bežné, si nakoniec nájdu nového majiteľa. Priemerný čas, ktorý je potrebný na predaj vozid
prejsť na článokUkrajinci, ktorí utiekli pred vojnou na Slovensko, si už môžu čítať správy dôležité pre ich život v našej krajine vo svojom materinskom jazyku. Na slovenskom mediálnom trhu od dnes funguje nový spravodajský web o Slovensku v ukrajinčine. Vznikol ako spolo
prejsť na článokKaždé desiate ojazdené auto na Slovensku má stočené kilometre, čo znamená, že jehohodnota je nižšia ako požadovaná cena. Šanca, že kupujúci príde do kontaktu s vozidlom sostočenými kilometrami, je však vyššia, ak vozidlo pochádza zo zahraničia. Cezhraničn
prejsť na článokSLOVENSKO V poslednom čase na Slovensku zaznamenali vysoký nárast počtu psov nakazených takzvanou srdcovou dirofilariózou. Podľa dostupných informácií ide o ochorenie spôsobené červom, ktorý sa usídľuje v pľúcach či na srdci našich psíkov. Okrem toho im