Hodil si ma do hlbiny uprostred šíreho mora, aby ma obkľúčil prúd. Všetky tvoje príboje a vlny sa nado mnou prevalili. Ty si však vytiahol môj život z jamy, Hospodin, Bože môj. (Jonáš 2,4.7) Človek sa neutopí preto, lebo sa ponorí, ale preto, že zostane pod vodou. (P. Coelho) Charles Joughin bol na Titanicu hlavným pekárom. Keď 12. apríla 1912 narazili na ľadovec, práve spal. Náraz ho prebudil. Keď zistil, čo sa deje, uvedomil si, že na lodi vládne totálny chaos a panika. Prvý pokyn, ktorý dal svojim pekárom, bolo, aby na palubu vyniesli 50 bochníkov chleba a rozdelili ich do záchranných člnov. Záchranná akcia nebude rýchla záležitosť a jedlo v člne sa zíde. Potom pomáhal ženám a deťom dostať sa do záchranných člnov, cez zábradlie vyhadzoval ležadlá v nádeji, že sa ich budú môcť zachytiť tí, ktorí sa už nezmestili do záchranných člnov. V momente, keď sa vrátil do podpalubia, aby sa posilnil likérom, počul silný rachot – loď sa zlomila na dve časti. Vybehol na palubu, utiahol si záchranný pás, z vreciek povyberal zbytočnosti a zamyslel sa, aké to bude. Charles Joughin bol jedným z posledných, ak nie posledným človekom, ktorý sa dostal do ľadovej vody Atlantiku. Úder vody bol ako tisíc nožov, ktoré sa človeku zabodnú do tela. Ale pekár bol dobrý plavec. V tme a mrazivej vode ostal viac ako dve a pol hodiny. Keď začalo svitať, spozoroval prevrátený záchranný čln. Vydal sa k nemu. Pretože v ňom bolo už asi 25 ľudí, vybral sa k ďalšiemu. Tam mu pomohli dostať sa na palubu. Z pobytu v mrazivej vode mal na nohách opuchliny, ale žiadne iné zranenia. Krátko po vypuknutí prvej svetovej vojny sa opäť vrátil na more a ďalej piekol chlieb.
Všetko o projekte UČME SA SPOLU a o vzniku viacjazyčných kartičiek. Aké boli začiatky projektu? Čo ma inšpirovalo k jeho tvorbe? Pre koho je určený? A aký má byť jeho zmysel? Ako vzn
prejsť na článok