Pastelkové príbehy s dobrým koncom

Od roku 2019 pomáha Biela pastelka aj v rámci Programu individuálneho darcovstva. Prinášame vám zopár reálnych príbehov ľudí, ktorým pomohli aj vaše dary. Snehulienka s dušou bojovníčky Vstúpila som do obytného domu a otvorila mi sympatická tínedžerka. Snehulienka s nezábudkovými očami. Začali sme sa zhovárať a ja som zistila, že si toho prežila oveľa viac ako mnoho jej rovesníkov. Sama však tvrdí, že ju to zocelilo a neľutuje Ten pomyselný rozprávkový koniec napokon prišiel, ale nebolo to jednoduché. Sabínka, ako sa naša pastelková hrdinka v skutočnosti volá, sa narodila s vážnymi očnými diagnózami. Na jedno oko nevidí a na druhé veľmi obmedzene. Na nose „popolníky“ a vstup do klasickej školy, ktorá ju odmietla integrovať. „Šikana bola na dennom poriadku, nechceli rešpektovať obmedzenia, ktoré vyplývajú z mojej diagnózy, bolo im jedno, že nedokážem čítať z normálnej knihy, pretože na to nevidím a aj keď niečo napíšem, neviem to po sebe prečítať,“ hovorí Sabínka. Oporu, žiaľ, nenašla ani v spolužiakoch, naplno pocítila, čo znamená, že deti vedia byť kruté. „Prvý až štvrtý ročník to bolo len slovne. Od piateho ročníka to narastalo – prišiel za mnou spolužiak, postavil sa pred moju tvár a pýtal sa ma: „Vidíš ma?!“ A v siedmej triede ma už začali „mlátiť“, hovorili mi, že som škuľo, slepá a podobne“ Mladá slečna zažila kvôli svojmu zrakovému postihnutiu šikanu. Dnes už by ju nepripustila. Sabínkina mama sa rozhodla situáciu riešiť. Šťastná náhoda chcela, že sa dozvedela o Únii nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS), presnejšie o Krajskom stredisku ÚNSS v Trnave a veci dostali rýchly spád. Sabínke poradili s vhodnými kompenzačnými pomôckami, pomohli s kompletizáciou potrebných dokumentov, žiadosťami a veci sa začali posúvať správnym smerom. Tunajšie pracovníčky Sabínke pomohli získať počítač so špeciálnym zväčšovacím programom a elektronickú čítaciu lupu. Podali žiadosť na úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ten im vyhovel a pomôcky zafinancoval. Nie však v plnej výške. „V Únii mi opäť pomohli, podali sme žiadosť do Programu individuálneho darcovstva na dofinancovanie a vyšlo to.“ Dnes už Sabínka plnohodnotne využíva počítač aj špeciálu lupu. Môže sa bez problémov pripravovať do školy, mimochodom z podpriemernej žiačky je dnes jednotkárka. Najväčšiu radosť však má z toho, že sa mohla vrátiť ku knihám. „Čítam veľmi rada, nemám vyhranený vkus, kniha ma skrátka musí zaujať a vďaka novej lupe sa môžem začítať do množstva príbehov,“ hovorí a oči jej žiaria. O chvíľu však zvážnie. „Veľmi rada by som sa poďakovala pani Zuzane Morávkovej, sociálnej pracovníčke z Krajského strediska v Trnave, ktorá mi veľmi pomohla. Zmenila mi život. Povedala mi o Základnej škole pre nevidiacich a slabozrakých v Bratislave a pomohla mi aj s prestupom. Tam je to úplne o inom. Učitelia sa nám venujú, máme veľa pomôcok pre slabozrakých, ideme iným tempom.“ Zo zakríknutej slečny, ktorú deptali spolužiaci i učitelia, je odrazu rozžiarené a sebavedomé dievča. „Šikanu, aj všetko, čo bolo v škole, beriem ako skúsenosť. Viem, že ak by sa mi to opäť stalo, už by som reagovala inak. Už sa nedám. Predtým som sa rozplakala, dnes by som za seba bojovala. Vysvetlila by som im, že za svoj zrak nemôžem a nie som jediná, kto má takýto problém a rozhodne to nie je niečo, za čo by som sa mala hanbiť,“ dodáva odhodlane slečna, ktorej veľkým snom je byť spisovateľkou a napísať raz o svojich skúsenostiach knihu. Sabínka so zväčšovacou lupou, s ktorou si môže bez problémov prelúskať nielen učebnice ale aj obľúbené knihy. Mojím šťastím je manželka Pán Jozef je cukrovkár a jeho zdravotný stav odráža mnohé komplikácie, ktoré toto ochorenie sprevádzajú. Má za sebou bypass, prekonal cievnu mozgovú príhodu, má amputovanú časť chodila. Na jednom oku o zrak prišiel definitívne, na druhom má ešte jeho zvyšky. Vzhľadom na svoje diagnózy nechá každý mesiac v lekárni desiatky eur. „Aj z tohto dôvodu som sa rozhodol, že požiadam Úniu o príspevok na dofinancovanie elektronickej čítacej lupy. Veľmi ma potešilo, že ste moju žiadosť schválili. Napriek tomu, že mám len zvyšky zraku, čítam rád. Môžem síce čítať len polhodinu denne, ale stojí to za to. Čítanie je pre mňa relax, zábava, ale aj rozšírenie si obzorov,“ hovorí o prínose čítania vo svojom živote. Keď som sa ho opýtala, čo mu v živote robí radosť, bez váhania odpovedal: manželka. Je preňho pomocou, oporou, šťastím Obrázok so srdiečkami Surfujúca klaviristka Pani Anna mala problémy so zrakom od narodenia. Ako 16-ročná podstúpila operáciu, ale ani tá nepomohla. Postupne prišla aj o zvyšky zraku. Ak by ste však čakali, že sa jej život zahalil do smútku, ste na omyle. Vydala sa a hoci je už vdovou, prežila krásne manželstvo. S manželom si boli navzájom oporou a vychovali dve úspešné deti. Anka štyridsaťpäť rokov učila na Základnej umeleckej škole v Novom Meste nad Váhom hru na klavír a bola aktívna aj v rámci Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. „Na hudbu som dodnes nezanevrela, je to radosť, aj keď si ju nemôžem dopriať tak často, ako by som si želala. Doma máme krídlo aj elektrický klavír. Občas si zahrám pre radosť, žiaľ, na krídle veľmi nie, lebo nie všetci susedia to majú radi. Ako mi raz povedala jedna naša susedka, najradšej by ho rozrúbala, tak si radšej dám slúchadlá a zahrám si na elektrickom. To je skvelé riešenie,“ hovorí s úsmevom učiteľka hudby na penzii. Napriek svojmu optimistickému pohľadu na svet jej nie je vždy ľahko. Dôchodok malý a zdravotných problémov priveľa. „Beriem veľa liekov, za ktoré musím mesačne doplácať nemalé sumy. Veľmi zle chodím, preto sa musím presúvať taxíkom, aby som kolená ako-tak ochránila, potrebujem špeciálne injekcie, jedna stojí 80 eur Dnešný dôchodca má skutočne čo robiť, aby to zvládol, ak by mi syn nepomáhal, mám veľký problém,“ vysvetľuje mi neľahkú situáciu. V Levoči na návšteve bývalej školy pri svojej obľúbenej plastickej mape. Keď sa dozvedela, že existuje pastelkový program na dofinancovanie kompenzačných pomôcok, rozhodla sa ho využiť na zakúpenie indikátora farieb. „Viete, ja som túto pomôcku mala 18 rokov, už sa nedala opraviť, tak som sa rozhodla, že požiadam o novú. A vyšlo to. Navyše, vďaka doplatku z Programu individuálneho darcovstva som ju mala plne hradenú. To je úžasné,“ vraví dojato. Indikátor farieb pomáha pani Anne roztriediť bielizeň na pranie podľa farieb či zladiť sa pri obliekaní. Stačí ho priložiť k oblečeniu a okamžite vie, akej je farby. Napriek tomu, že je v seniorskom veku, technológie sú jej blízke. Bez problémov zvládla počítač, ale dnes ho už nahradil dotykový telefón. Požíva WhatsApp, surfuje po internete, číta noviny i časopisy. „Je to skvelá vec, nemusím odoberať časopisy, všetko si prečítam na internete. A čo je dôležité, nemusím nikoho prosiť, aby mi prečítal, čo bude v televízii, pretože si to zistím sama,“ dodáva spokojne. Pani Perglerová je aktívna dôchodkyňa – záber z výletu lanovkou na Skalnaté pleso. V spojení so svetom Pani Mária žije v Košiciach. V minulosti pracovala v Krajskom stredisku ÚNSS v Košiciach, bola funkcionárkou a dodnes je aktívnou členkou Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Jej zrak je veľmi obmedzený. Na jednom oku má očnú protézu, na druhom vekom podmienenú degeneráciu makuly a diabetickú retinopatiu. Keď jej začal dosluhovať bežný telefón, rozhodla sa požiadať úrad práce, sociálnych vecí a rodiny o nový. „Mobilný telefón je pre mňa neoceniteľným pomocníkom. Využívam ho pri riešení komunikácie s lekármi, úradmi, rodinou i priateľmi. Bol však bez hlasového výstupu a ja som mala problém orientovať sa v ňom, nevedela som si prečítať ani esemesku. Rozhodla som sa preto požiadať o telefón s hlasovým výstupom. Ušetriť čiastku potrebnú na doplatok je pre mňa náročné, preto som veľmi rada, že mi pomohol Program individuálneho darcovstva,“ vysvetľuje Mária. Na otázku či by sa jej hodila ešte nejaká špeciálna pomôcka, odpovedá zamietavo: „Mám všetko, čo potrebujem – televíznu lupu, indikátor farieb, aj hovoriaci počítač. Pravdupovediac, už som z tej techniky trošku unavená, hoci je pravda, že je nám nápomocná. Ak je toho priveľa, zabavím sa s vnúčatami. Dávajú mi veľa radosti do života,“ uzatvára s úsmevom. Ďakujem za nový život Pani Evka žije v garsónke v meste pod Zoborom. Má kombinované zdravotné postihnutie a praktickú slepotu. Aktívne sa však zapája do života Základnej organizácie ÚNSS v Nitre. V minulosti dokonca viedla dva záujmové krúžky. Aby mohla ostať v spojení so svetom – priateľmi, úradmi, pracovníčkami Krajského strediska v Nitre, rozhodla sa získať nový mobilný telefón pre nevidiacich. Skúsila to napriek tomu, že v minulosti jej podobnú žiadosť z úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zamietli. Vraj pre ňu kvôli kombinovanému postihnutiu zraku i sluchu nie je vhodný. Musela si poradiť ako sa dalo. „Človek bez zdravotného postihnutia si ani nevie predstaviť, aké to je, telefonovať naslepo. Napríklad, keď som volala asistentke alebo susede, musela som tlačidlo stlačiť 14-krát, ak TAXI, tak 9, v prípade Únie to bolo 12-krát. Nesmela som sa pomýliť. Na prečítanie správ mi už nevyhovovala žiadna lupa. Bola som z toho nešťastná, odkázaná na iných.“ Evka si myslela, že s pôvodným telefónom bude musieť žiť aj naďalej, kým ju nezaujala novinka – plne ozvučený mobilný telefón BlindShell Clasic. „Hneď mi začalo srdce rýchlejšie biť. Myšlienka naň ma neopustila ani vo sne. Problémom bolo, ako si ho kúpiť, keďže cena 370 eur je oveľa vyššia ako môj invalidný dôchodok,“ hovorí. So svojimi obavami sa však zdôverila pracovníčkam nitrianskeho Krajského strediska ÚNSS a ony jej dodali nádej. Pomohli jej so žiadosťou a tentoraz ju úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vybavil kladne. Aj keď s menšou komplikáciou. Mohli jej totiž priznať podstatne nižšiu sumu, akou je konečná cena telefónu. Bol tu teda ďalší problém, kde vziať zvyšných 225 eur? „Pomohla mi Únia, ktorá aj týmto opäť dokázala, že stojí pri svojich členoch a pomôže podľa svojich možností. Z Programu individuálneho darcovstva mi schválili príspevok na dofinancovanie kúpy.“ Aj vďaka takej drobnosti, akou telefón pre mnohých je, sa Evkin život zmenil o stoosemdesiat stupňov. „Nový telefón používam už niekoľko týždňov a stále ho beriem do rúk s dojatím a vďakou. Nemôžem uveriť, že som sa dožila mobilného telefónu s hlasovou aplikáciou, ktorý mi veľmi uľahčuje život,“ úprimne priznáva. Napriek tomu, že nový telefón bol pre majiteľku trochu zmena, musela sa ho naučiť ovládať, zvládla to bez problémov. „Mobilný telefón ma sprevádza po celý deň. Keď potrebujem skôr vstať, zobudí ma budík, pozriem, aké je počasie, pri telefonovaní už nemusím počítať, príjemný zrozumiteľný hlas mi všetko prezradí. Hľadaný kontakt alebo napísanie správy môžem nahradiť diktovaním. Vo voľnom čase môžem počúvať knihy alebo rádio, a to aj internetové. Potešil aj prehrávač hudby. Prekvapilo ma, že odfotené obrázky je možné popísať, a tak hneď viem, čo by na ňom malo byť a vidiaca osoba mi môže podrobne popísať to, čo som pred sebou nevidela. Veľmi užitočné sú aj pomôcky ako indikátor farieb či označovač predmetov. Ešte som sa k nim nedostala, ale určite si označím všetky dokumenty, lekárske nálezy alebo účty. Je úžasné, ako jeden ozvučený mobilný telefón dokáže nahradiť niekoľko pomôcok,“ uzatvára s nadšením. Na záver by však chcela dodať ešte zopár slov: „Slovo ĎAKUJEM je veľmi slabé, aby vyjadrilo moju vďaku, ale iné asi neexistuje ĎAKUJEM našim pracovníčkam z Krajského strediska v Nitre, ktoré mi pomohli s vyplnením žiadostí a keď som už telefón držala v rukách, postupne ma s ním naučili pracovať. ĎAKUJEM pracovníčkam ÚPSVaR, ktoré pochopili moju požiadavku. ĎAKUJEM ľuďom, ktorí prišli na myšlienku pomoci vytvorením Programu individuálneho darcovstva. ĎAKUJEM darcom, ktorí svoje financie venovali na to, aby pomohli ľuďom so zrakovým postihnutím prekonať finančné problémy so zakúpením pomôcky, ktorá skvalitní ich život. Pani Evka (vpredu) s priateľkou na výstave ručných prác. Program individuálneho darcovstva bol pilotne spustený v roku 2019, je určený pre sociálne slabších žiadateľov. Nenahrádza financovanie kompenzačných pomôcok, o ktoré si ľudia so zrakovým postihnutím môžu požiadať prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ale pomáha dofinancovať zvyšok sumy. UPSVaR totiž neuhrádza plnú sumu ceny pomôcky. A práve tento rozdiel Program individuálneho darcovstva dorovnáva. Medzi najžiadanejšie pomôcky, ktoré žiadatelia potrebovali, patrili mobilné telefóny pre nevidiacich, elektronické čítacie lupy, notebook so zväčšovacím softvérom, Penfried – pomôcka slúžiaca na identifikáciu predmetov a ďalšie. Text: Eliška Fričovská Príspevok Pastelkové príbehy s dobrým koncom zobrazený najskôr Biela pastelka.

Web: Biela pastelka - Verejná zbierka na pomoc nevidiacim a slabozrakým
Aktualizované: 5.4.2023

prejsť na článok

Pastelkové príbehy s dobrým koncom

Najzaujímavejšie klientske príbehy v roku 2018

Šteniatka čivavy už koncom novembra

Pátracia akcia v Rači so šťastným koncom!

ESG investovanie: reklama alebo pravda s dobrým úmyslom?

Koncom mesiaca september sme navštívili lesnú škôlku