Je pivo zdravé? Pivo je zložitý koloidný roztok, ktorý obsahuje do 2 000 látok. Mnohé z nich sú zdraviu prospešné a niektoré rizikové. Má ale nepomerne viac prospešných látok ako rizikových, lekári mu dokonca pripisujú oveľa liečivejšie účinky ako červenému vínu. Medzi zdraviu prospešné zložky v pive patria, okrem množstva vitamínov, minerálnych látok a antioxidantov /polyfenoly/ aj horké látky, prchavé organické látky, oxid uhličitý a určite aj voda. Jej vysoký obsah v pive, až do 96 percent, umožňuje v porovnaní s inými alkoholickými nápojmi účinnejšie uhasiť smäd. Vyšší obsah vody v pive teda zabraňuje dehydratácii organizmu, ku ktorej ale dochádza vplyvom alkoholu. A práve alkohol je v pive tak zdraviu prospešná, ako aj riziková látka. Je viac než známe, že alkohol v malých dávkach poskytuje ochranu pred srdcovo-cievnymi chorobami a blokuje zrážanlivosť krvi. Ďalej zlepšuje pomer dobrého a zlého cholesterolu v krvi. Obsah etanolu v pive prispieva aj k jeho biologickej stabilite, dodáva pivu plnosť, teda ovplyvňuje aj jeho organoleptické vlastnosti. Určite stojí za zmienku aj oxid uhličitý. Má osviežujúce účinky, prekrvuje ústnu sliznicu a podporuje tvorbu slín a produkciu kyseliny chlorovodíkovej v žalúdku. Okrem toho významne podporuje vylučovanie látok odvádzaných močom, čím vlastne zabraňuje vzniku obličkových kameňov. Pre vysoký obsah vitamínov skupiny B sa o pive hovorí aj ako o tekutom chlebe. Pivo obsahuje aj prospešné esenciálne a neesenciálne aminokyseliny. Je vhodné napríklad ako potravinový doplnok pri nízko proteínovej diéte. Mnoho ľudí je presvedčených o tom, že sa z piva priberá. Pritom pivo je menej kalorické ako väčšina alkoholických nápojov. Neobsahuje vôbec tuky, ale iba malé množstvo sacharidov. Je zdrojom energie, ktorá sa v tele rýchlo uvoľňuje. Problém teda nie je v pive, ale v mastných jedlách, ktoré nám zvyčajne k pivu chutia. Prečo je pivo dobré na trávenie? Pivo je kvasený nápoj vyrobený zo sladu, chmeľu a vody. Zo spomínaných troch zložiek sa uvarí mladina, ktorú kvasinky premenia na pivo. V hotovom pive je okolo 96 percent vody. Dôležité je pripomenúť, že neobsahuje žiadne konzervačné látky. Aby sme však pochopili celý proces prípravy, musíme objasniť podstatu jeho zložiek. Začneme sladom. Slad je vlastne sladovaný jačmeň, poprípade pšenica, alebo iná obilnina. Sladovaný jačmeň sa získa riadeným klíčením, ktoré je prerušené teplom. A prečo je vôbec potrebné jačmeň sladovať? Jačmeň obsahuje škrob, ktorý kvasinky nedokážu premeniť na alkohol. Pri klíčení sa však vytvoria enzýmy, tzv. amylázy, ktoré pri varení sladiny rozštiepia škrob na jednoduché sacharidy a tie sa počas kvasenia, teda pôsobením kvasiniek, premenia na alkohol a oxid uhličitý. Druhou významnou zložkou je chmeľ, humulus lupulus. Je to dvojdomá rastlina. Pre výrobu piva sa však používajú výlučne len neoplodnené samičie kvetenstvá. V ich chmeľovej hlávke sa nachádza lupulín, ktorý obsahuje živice a silice. Chemickou premenou pri varení sa zo živíc vytvoria izo-horké kyseliny, ktoré dodávajú pivu jeho typickú horkastú chuť. Charakteristickú chmeľovú arómu zasa zabezpečujú chmeľové silice. Chmeľ sa už v dávnej minulosti tradične využíval na relaxáciu, upokojenie a liečbu nespavosti. Už v starom Grécku a Ríme sa používal aj ako prostriedok pri slabom trávení a črevných problémoch. Takže je to práve chmeľ a jeho zložky, ktoré podporujú trávenie. Navyše chmeľ obsahuje aj známe polyfenoly, ktoré pôsobia ako antioxidanty. Zákon o „čistom“ pive História výroby piva siaha až do čias Mezopotámie, teda štyritisíc rokov pred Kristom. Už o tisíc rokov neskôr existovalo niekoľko druhov tohto zlatožltého moku. Jednotlivé druhy sa vtedy líšili najmä farbou a obsahom alkoholu, ktorý bol v porovnaní s dnešným pivom výrazne nižší, pretože doba kvasenia bola vtedy kratšia. Keďže dopyt po tomto osviežujúcom nápoji výrazne stúpal, jeho výroba sa zvyšovala. Pivovarníci používali na výrobu mladiny okrem jačmenného sladu aj iné obilniny, ako raž, proso a ovos na úkor kvality piva, a pšenicu aj na iné ako pšeničné pivá. Z toho dôvodu prijali v Bavorsku v roku 1516 zákon „o čistote“ piva, ktorý zakazoval používať iné suroviny ako slad, chmeľ a vodu. Bolo to aj z dôvodu, aby sa pšenica, v časoch vyskytujúceho sa hladu používala výlučne na výrobu chleba. V súčasnosti sú však náhradky sladu povolené a používajú sa najmä z ekonomických dôvodov. V závislosti od krajiny je to sacharóza, glukózové sirupy, kukurica, či ryža. Niektoré pivo vyrobené v Nemecku, ak nie je surogované, môže mať poznámku na etikete, že je vyrobené podľa spomínaného zákona. Avšak tento zákon, napriek snahe zaviesť ho pri výrobe piva, v rámci Európskej únie neprešiel. PÄŤ DÔVODOV, PREČO MUSÍTE MILOVAŤ REMESELNÉ PIVO 1. DOKÁŽE PREKVAPIŤ Možno to poznáte aj vy. Zájdete do krčmy či pivotéky, vyberiete pivo z nejakého remeselného pivovaru a pri prvom napití vám padne sánka. Pitie remeselného piva je vždy zážitok. Pivovarníci sa pri jeho varení bavia a nemusia sa spoliehať na zaplatené prieskumy. Stačí večer posedieť vo svojom podniku a hneď vedia, aká je reakcia ich zákazníkov. Svojich štangastov poznajú a vedia im trafiť na nôtu. 2. UKAZUJE NOVÉ CHUTE Malí pivovarníci nemusia variť obrie várky a tak môžu experimentovať. Aj preto neraz volia netradičné štýly, chute či kombinácie. Aj keď idú do rizika, že sa várka až tak dobre nepredá, skúšajú. A učia nás nové chute. Aj vďaka malým hráčom vieme, že pivo môže byť kyslé, slané i pekelné horkasté. Obrazne sa dá povedať, že prostredníctvom ich piva spoznávame pivnú kultúru celého sveta. 3. VRACIA PIVO KU KOREŇOM Varenie v malom je návrat ku koreňom. Pivná tradícia na Slovensku je bohatá a zlatistý mok sa kedysi varil v každej druhej väčšej dedine či meste. Príchodom globalizácie sa pivná pestrosť stratila, remeselníci ju však vracajú ku koreňom. Nefiltrované a nepasterizované pivo je toho dôkazom. 4. HODÍ SA KU VŠETKÉMU Nikto ma nepresvedčí o tom, že remeselné pivo sa k niečomu nehodí. Hodí sa na oficiálnu i menej oficiálnu akciu, pasuje k ľahšiemu obedu i ťažšej večeri. Hodí sa k slanému jedlu, ale aj sladkému dezertu. Treba vybrať len správny štýl a dobre spárovať. Tu vôbec neplatí to, že pivo má sedem chutí. Pivo ich má milión. 5. PRINÁŠA POHODU Neviem ako pre vás, ale pre mňa je pitie remeselného piva sviatkom. Za každým jedným kúskom sa totiž ukrýva príbeh. O jeho autorovi, sládkovi, o meste či obci, v ktorom bolo navarené. Remeselné pivo je vyjadrením určitého životného štýlu. Že aj v odvetví, kde svetový trh ovládajú gigantické spoločnosti, môžu existovať ľudia, ktorí nie sú viazaní slovkom „musím“ ale slovíčkom „chcem“. A mohol by som pokračovať donekonečna. Je fajn, že na Slovensku pribúdajú remeselné pivovary a ponuka je čoraz bohatšia. Je predpoklad, že tých príjemných chvíľ môže byť v budúcnosti o čosi viac. Tak na zdravie priatelia! Zdroje: https://pivorevak.sk https://opive.sk/pat-dovodov-preco-musite-milovat-remeselne-pivo/ https://vedanadosah.cvtisr.sk/pivo-a-zdravie-od-mytov-k-vede https://www.buchvald.sk/pivo-a-zdravie/ The post O pive appeared first on .
Mníchov: Mesto s bohatou históriou a kultúrnou scénou Mníchov, hlavné mesto Bavorska v Nemecku, je fascinujúcim miestom, ktoré kombinuje bohatú históriu, kultúrne poklady a modernú dynamiku. Ležiace na brehoch rieky Isar, Mníchov je známy svojou pohodovou
prejsť na článokPublikované v mesačníku Moja psychológia v čísle 6/2019 Neprečítate si niečo, čo ste si už sami nevšimli – moderní muži a moderné ženy zistili, že rovnosť sama o sebe nevytvára vášnivé, naplnené a obohacujúce vzťahy. My ženy
prejsť na článok