Energetická náročnosť pokrytá z obnoviteľných zdrojov, nižšie emisie, ekologickejšie stavby, vyššia hodnota nehnuteľnosti, úspora nákladov na prevádzku – to je len niekoľko celospoločenských prínosov zelených budov. Od 1. 1. 2021 začnú platiť prísnejšie normy na energetickú hospodárnosť budov. Sme pripravení akceptovať a plniť nové normy? V zmysle zákona o energetickej hospodárnosti budov (555/2005 Z. Z.) je u nás od roku 2008 povinná energetická certifikácia. Pri nej sa každá budova zaradí do energetickej triedy podľa kritéria škálovania, ktorým je globálny ukazovateľ – primárna energia v kWh/(m2. a) s konkrétnou stanovenou úrovňou pre rôzne typy stavieb. Už od januára 2016 musia byť všetky novostavby „ultranízkoenergetické“ a teda spadať do energetickej triedy A1. Od začiatku budúceho roka nás v kontexte novej legislatívy EÚ čaká sprísnenie noriem a prechod na energetickú triedu A0 (úroveň výstavby budov s takmer nulovou potrebou energie). Rozhodujúci bude dátum žiadosti o stavebné povolenie – ak sa právoplatne podá žiadosť do 31. 12. 2020, budova ešte bude podliehať ET A1. K 1. 1. 2021 to už bude ET A0. „Požiadavky na zmenu s cieľom zníženia negatívnych dopadov na životné prostredie sú stále naliehavejšie. Kľúčovým faktorom medzisektorovej spolupráce je hľadanie takých riešení, ktoré kombinujú ekonomicky efektívne a energeticky zodpovedné prístupy,“ hovorí Hana Ovesná, výkonná riaditeľka Slovenskej rady pre zelené budovy (SKGBC). Dôležitá je podľa nej komunikácia medzi všetkými stakeholdermi a odbornou verejnosťou Výpočty musia byť správne Ako základnú podmienku pre dosiahnutie energetickej triedy A0 uvádza Jana Bendžalová z ENBEE energiu z obnoviteľných zdrojov (OZE). Podľa nej má práve zvolený spôsob zohľadnenia OZE využívaných v budove dôsledok na vyhovujúce technické riešenia a ich aplikáciu v praxi. Samotná kategorizácia do tried je pritom najmä teoretickým výpočtom a ako upozorňuje Milan Janák zo spoločnosti Simulácie budov, musí byť urobený správne. To znamená vhodnou metódou, presnými vstupnými údajmi, spoľahlivým softvérom a odborníkom. „Hodnotenie dodanej a primárnej energie je nedostatočné – je potrebné získať celkový obraz celého „životného cyklu“ budovy, ako sú náklady, energie, dopady na životné prostredie, napríklad emisie skleníkových plynov,“ dopĺňa. Integrovaný prístup k plánovaniu udržateľných budov triedy A0 berie podľa Janáka do úvahy integrovateľné obnoviteľné zdroje, tepelnú pohodu, kvalitu vnútorného vzduchu a denné osvetlenie v kontexte dizajnu fasády, vlastností zasklievania, pasívneho a dynamického tienenia. Ako uvádza Marek Kremeň z certifikačnej spoločnosti EXERGY, jedným z benefitov opatrení na zlepšenie energetickej účinnosti budov je nižšia spotreba energie, a teda nižšie prevádzkové náklady. Dopĺňa, že „tvrdšie opatrenia a zvyšovanie nárokov na energetiku budov stimulujú environmentálnejšie a efektívnejšie spôsoby výroby energie a jej distribúcie. Väčší odklon od výroby energie z fosílnych palív má spolu s efektívnejšími tradičnými spôsobmi výroby pozitívny vplyv na znižovanie emisií a tým aj na životné prostredie.“ Nie je to konečná stanica V porovnaní s inými európskymi krajinami je podľa Martina Stohla z HB Reavis splnenie legislatívnych požiadaviek na Slovensku najnáročnejšie: „Je to dané aj tým, že zatiaľ čo v okolitých krajinách sa pri výpočte energetickej hospodárnosti pracuje s tzv. referenčným modelom stavby, u nás boli nastavené kritériá pomocou absolútnych čísel, ktoré nemôžu dostatočne zohľadniť špecifiká niektorých typov stavieb, napr. väčších administratívnych budov, obchodných centier a športových zariadení,“ tvrdí. Ďalším problémom sú podľa neho konverzné faktory primárnej energie. Najlepší faktor majú paradoxne drevené pelety a diaľkové vykurovanie. Z toho vyplýva riziko, že pre niektoré administratívne budovy je A0 ťažko splniteľná, pokiaľ nie je v okolí dostupné diaľkové vykurovanie. Energetická trieda A0 pritom podľa Stohla nie je konečná stanica. „Pred sebou máme 3 ďalšie stupne – zosúladenie projektových hodnotení EHB s realitou, uhlíkovú neutralitu budov počas prevádzky (Operational Net Zero Carbon) a uhlíkovú neutralitu stavieb v celom životnom cykle (Whole-life NZC).“ Zdroj: www.asb.sk Nový článok Normy na energetickú hospodárnosť budov budú prísnejšie pridaný na Klimatizácie, tepelné čerpadlá, fotovoltaika.
Výstavba budov a rodinných domov s nízkoenergetickým štandardom už dávnejšie nie je iba otázkou najnovších trendov. Sprísňujúca sa národná, alebo presnejšie povedané európska legislatíva posúva nároky na energetickú hospodárnosť budov od roku 2020 zasa o
prejsť na článokZákon o energetickej hospodárnosti budov v §2 ods. 10 ustanovuje, že budovou s takmer nulovou potrebou energie sa rozumie budova s veľmi vysokou energetickou hospodárnosťou. „Takmer nulové alebo veľmi malé množstvo energie potrebné na užívanie takej budov
prejsť na článokAby bylo spotřebitelům ukázáno, které podlahy jsou bezpečné, označují evropští výrobci své podlahy na výrobcích štítkem E1. E1 je standardem bezpečnosti uznávaným v Evropě. Tato norma signalizuje maximální hladiny formaldehydu, které může každý kus podla
Architekt premýšľa o užívaní budov a priestorov spôsobom, ktorý sleduje váš konkrétny zámer ale aj celkový životný kontext. Vytvára prostredie, v ktorom bývame, odpočívame, učíme sa, pracujeme… skrátka v ktorom žijeme. Treba si uvedomiť, že architekt sa v
prejsť na článokelektroinštalácie NN a MN, bleskozvody, elektrické prípojky inteligentné elektroinštalácie KNX, automatizácia budov rôznych výrobcov centrálne vysávače Cyclovac a Husky biometrické snímače ekey elektronické zabezpečovacie systémy a zabezpečeni
prejsť na článok