Malý Šariš Územie obce ľudia obývali už v neskorej dobe kamennej a na začiatku doby bronzovej. Svedčia o tom nálezy (aj keď sa žiada priznať, že len ojedinelé) – a to mohyly východoslovenskej mohylovej kultúry. Ľud tejto kultúry, zaoberajúci sa pastierstvom, bol pravdepodobne bez stáleho sídla. Pastieri sa so svojimi stádami pohybovali po tiahlych hrebeňoch pozdĺž východoslovenských riek, kde aj stavali svojim mŕtvym mohyly. Malý Šariš patrí k najstarším slovansko-slovenským dedinám. Obec už existovala pred 11. storočím, viedla cez ňu krajinská cesta od hradu Šariš k obci Svinia smerom na Spiš. Písomná zmienka o tejto ceste je až z roku 1262. Do roku 1248 tri štvrtiny desiatku od tunajších poddaných plynuli jágerskému biskupovi a zostávajúca štvrtina miestnemu farárovi. V uvedenom roku kráľ Belo IV. dal biskupovi za jeho časť desiatku pozemkové majetky, čo potvrdil vlastnou listinou.1 V listine je prvá správa o Malom Šariši, ktorá ho zachytila ako rozvinutú dedinu s roľníckym obyvateľstvom. Z toho je zrejmé, že tunajšie sídlisko jestvovalo dávnejšie pred polovicou 13. storočia. V písomnostiach z 13.—14. storočia sa vyskytuje zväčša pod názvom Kyssarus, neskôr Kyssaros. Základom názvu je pôvodný názov blízkeho Veľkého Šariša, názov Šariš, doplnený rozlišujúcou časťou Malý (maďarsky Kis). Z názvu jednoznačne vyplýva, že malošarišské sídlisko vybudovali obyvatelia zo staršieho Veľkého Šariša na šarišskom majetku. Vzhľadom na rozvinutosť Malého Šariša v prvej polovici 13. storočia, jeho názov a vývoj osídlenia najbližšieho okolia možno usúdiť, že jestvoval pred 13. storočím a patrí ku skupine dedín, ktoré vybudovali obyvatelia starobylých slovenských dedín v dôsledku zvyšovania počtu obyvateľstva a zakladania nových sídlisk. V Malom Šariši pravdepodobne v 13. storočí postavili kostol. V tridsiatych rokoch 14. storočia v ňom pôsobil farár Miko.2 Kostol a malošarišská farnosť jestvovali aj v nasledujúcich storočiach.3 Malý Šariš zostal vo vlastníctve kráľa okrem krátkeho obdobia v polovici 14. storočia do 30. rokov 15. storočia.4 Kráľ Albert ho v roku 1439 ako majetkovú súčasť panstva hradu Šariš dal šľachticom z Perina, ktorým patril aj začiatkom druhej polovice 15. storočia.5 Neskôr a aj koncom 16. storočia boli jeho trvalými vlastníkmi Šóšovci, hoci časť prechodne patrila napr. mestu Prešovu, Bomemisovcom a iným šľachticom. Sedliacke domácnosti okrem richtárovej boli v roku 1427 zdanené od 56 port,6 takže Malý Šariš patril k najväčším dedinám v Šarišskej stolici. Neskôr sa väčšina sedliackych domácnosti odsťahovala alebo vymrela. Časť sedliakov stratila pozemky a upadla medzi želiarov. Želiar bol v čase poddanstva príslušník najchudobnejšej vrstvy poddanského obyvateľstva – poddaný, ktorý vlastnil v danom sídle iba malú (alebo žiadnu) poľnohospodársku pôdu. V rokoch 1543, 1567 a 1588 sedliakov zdanili od 12, 10,5, resp. 8 port, pričom v roku 1567 tu hospodárilo len 21 domácností, z nich jedna na celej a 20 na polovičných usadlostiach. V uvedených rokoch okrem sedliakov tu žilo 7, 18 a žiadna želiarska domácnosť. V roku 1600 malo sídlisko 27 obývaných poddanských domov, ale aj kostol, faru a školu.7 V druhej polovici 15. a v 16. storočí postupne ubúdal nielen počet sedliackych domácností a zmenšoval sa rozsah nimi užívaných pozemkov, ale ubúdali aj obývané domy v sídlisku, ktorých počet sa zmenšil o polovicu. Koncom 16. storočia bol Malý Šariš len stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. Od 16. storočia sa jeho vlastníkmi stali Šóšovci zo Solivaru. Roľníci, ktorí po potlačení Dószovovho povstania upadli do nevoľníctva, museli znášať nielen následky bezuzdného vykorisťovania zemepánmi, ale stávali sa aj obeťami drancovania počas tureckých výbojov, žoldnierskych a križiackych výprav. Veľa sedliackych domácnosti sa v tom čase odsťahovalo, časť stratila pozemky a upadla medzi želiarov. V roku 1567 tu hospodárilo už len 21 domácností a 18 domácností bolo želiarskych. Na prelome storočí bol Malý Šariš už len stredne veľkou dedinou s takmer výlučne poddanským obyvateľstvom. V roku 1600 tu okrem 27 poddanských domov stál kostol, fara a škola, ktorej existencia sa v tomto roku po prvýkrát spomína písomne. Sedemnáste storočie nebolo voči poddaným o nič láskavejšie. Počas protihabsburských povstaní dedinu plienili aj cisárske, aj povstalecké vojská. Povstania a vzbury neboli jedinou formou boja poddaných proti feudálnemu útlaku. Bežne sa vyskytovalo odopieranie poslušnosti, neplnenie poddanských povinností, úteky, zbojníctvo a pod. Zbojníctvo sa na východnom Slovensku rozmohlo v prvej polovici 18. storočia. Ich rady rozmnožovali spravidla poddaní, ktorí ušli od svojich zemepánov a po čase nevedeli, kde sa so získanou slobodou podieť a ako sa uživiť. Zbojníci vytvárali početné družiny, ktoré prepadávali majetky zemepánov a šírili strach medzi príslušníkmi feudálnej vládnucej garnitúry. Úrady sa po celé 18. storočie usilovali zbaviť tejto hrozby a organizovali honby na zbojníkov, no nemali veľký úspech. Zlikvidované zbojnícke družiny nahradili iné a miesto zabitých alebo zajatých zbojníkov nastúpili noví poddaní, ktorí opustili svojho zemepána a svoje domovy. Utláčané a vykorisťované poddanské obyvateľstvo východného Slovenska bolo nevyčerpateľným zdrojom, z ktorého sa neustále doplňovali zbojnícke družiny pôsobiace v tejto časti Slovenska. So zbojníctvom ako formou boja poddaných východného Slovenska sa stretávame ešte aj koncom 18. storočia. Násilie plodí násilie, niet preto divu, že aj obec Malý Šariš „splodila“ zbojníka – roku 1667 bol vypočúvaný a súdený zbojník Andrej Hodza – za krádeže koní a okrádania poľských obchodníkov. Zavŕšenie životnej púte takýchto „neposlušných“ nevoľníkov bolo na terajšom hone Šibeň, kde stála šibenica. The post Malý Šariš na úsvite dejín appeared first on www.malysaris.sk.
Malý Šariš The post Certifikát za rok 2021 appeared first on www.malysaris.sk.
prejsť na článokMalý Šariš The post Juniáles 2018 appeared first on www.malysaris.sk.
prejsť na článokPrebraté zo zdroja: brejk.pluska.sk Pivní magnáti na našom trhu hľadajú životný priestor. Bažant a či Šariš? Topvar alebo Corgoň? Ja som Pilsner Urquell, kto je viac? A čo my – Steiger, Gambrinus, Kozel, Zubr, my sme vari od macochy?
prejsť na článokNa hrade Šariš pribudol 11 metrov dlhý a viac ako dva metre široký nový drevený most. Tri mesiace ho vyrábal tesársky majster Jaroslav Hyrja. Zhotovil ho bez jediného klinca a bez použitia železných komponentov. „Bude slúžiť pre vstup na horný hrad, je po
Malý Šariš #h5vp65839b04dde30 iframe { width: 100%; } File name : Malosarisske-kulturne-slavnosti-2.pdf View Ful
prejsť na článok