MAD doktrína, ktorá zamedzila globálnemu jadrovému konfliktu

Doktrína absolútneho zničenia MAD Ide o vojenskú doktrínu, ktorá je súčasťou komplexnej vojenskej stratégie. Je založená prevažne na teórii zastrašovania. Teória zastrašovania má základ vo vlastnení tak silných zbraní, že oponent zvažuje použitie tak isto silných zbraní Najčastejšie ide o jadrové zbrane, ktoré majú slúžiť ako dostatočne odstrašujúci faktor pre oponenta, ktorý jadrové zbrane vlastní tiež Teória hier Doktrína MAD má základy v takzvanej teórii hier. Ide o zložitú disciplínu aplikovanej matematiky, ktorá analyzuje široké spektrum faktorov, ktoré ovplyvňujú v podstate akýkoľvek konflikt Vytvárajú sa modely, ktoré sa analyzujú a teoretizujú. Súčasne sa k nim vytvárajú aj precízne matematické modely, ktoré už dokážu určiť aká stratégia by sa každému z účastníkov hodila pre maximalizáciu výsledkov Nashova rovnováha Je súčasťou teórie hier a je to situácia, kedy ani jeden hráč jednostrannou zmenou stratégie nedokáže dosiahnuť lepšie postavenie vo svojej situácii. V jednoduchosti povedané sa tento koncept snaží predpovedať rozhodnutia individuálnych aktérov konfliktu, ktorých rozhodnutia ale súčasne závisia od rozhodnutí všetkých ostatných aktérov konfliktu Základom tejto rovnováhy je nemožnosť predpovedať výsledok ak sa na jednotlivé rozhodnutia prizerá izolovane a nie v nadväznosti na rozhodnutia všetkých ostatných Karikatúra zobrazujúca masové zbrojenie, Zdroj: geographicallypolitical Nashova rovnováha sa aktívne používa vo vojenských stratégiách a bola aj kľúčovým aspektom studenej vojny a modelovania výsledkov rôznych konfliktov Princíp MAD Doktrína MAD predpokladá, že obe strany konfliktu majú dostatočne silné zbrane na zničenie jeden druhého. Zároveň predpokladá, že aj v prípade preventívneho prvého útoku nastane odvetný útok, ktorý bude tak isto devastujúci a to je odstrašujúcim javom pre všetky zúčastnené strany Výsledkom tejto doktríny je síce medzi aktérmi nervózny ale súčasne stabilný mier Táto doktrína zároveň vyžaduje, že ani jedna strana nestavia bunkre a obranné raketové silá v masívnom množstve. Takýto akt by totižto narušil strach z dôsledkov konfliktu a tým pádom dáva jednej zúčastnenej strane výhodu, ktorá narúša mier Studená vojna Použitie jadrových zbraní na Japonsku v roku 1945 spustilo závody vo vývoji jadrových zariadení a spôsobe ich dopravy na požadované miesto. Vedúcimi krajinami boli USA a ZSSR, ktoré sa snažili nájsť efektívne využitie a implementáciu jadrových zbraní. Jadrová parita medzi týmito krajinami prakticky zabezpečila, že ani jedna z krajín po skončení druhej svetovej vojny nezačala ďalší masívny konflikt Výsledok zhodenia atómovej bomby na Hiroshimu, Zdroj: Wikimedia Studená vojna vyústila až do Kubánskej Krízy, kedy už obe zúčastnené strany disponovali prostriedkami na absolútne zničenie. Táto kríza je exemplárnou ukážkou aplikácie doktríny MAD, keďže je výsledkom mnohých nelineárnych krokov USA (ako napríklad umiestnenie jadrových zbraní v Turecku), ktoré vyústili až do tohto konfliktu MAD dnes Krátko po rozpade ZSSR sa napätie medzi USA a Ruskom ustálilo. Objavili sa ale krajiny, ktoré začali stavať svoje vlastné jadrové zbrane a nespadali pod širšiu kontrolu nikoho z dominantných svetových hráčov IzraelIndiaPakistánSeverná Kórea Všetky spomenuté krajiny začali disponovať alebo prejavili záujem o vlastný arzenál jadrových zbraní Izrael Izrael dodnes oficiálne nepriznal vlastníctvo týchto zbraní, dokonca nedovolí ani svetovým organizáciám nahliadnuť do ich programu. Ich najväčším argumentom je, že tieto zbrane vlastní kvôli svojmu bezpečiu v prípade, že by sa krajiny blízkeho východu rozhodli ukončiť jeho existenciu. Viacero politikov z Izraela sa vyjadrilo na spôsob, že keď pôjdu dole oni, zoberú zo sebou všetkých V prípade Izraela majú tieto zbrane slúžiť ako odstrašujúci faktor pre potenciálny unifikovaný útok arabských krajín India a Pakistan Obe krajiny vlastnia jadrové zbrane a je relatívne problematické ich arzenál kontrolovať a regulovať. Veľmi otázne je aj do aker miery majú svoj jadrový program bezpečný. Bezpečnostné riziko predstavuje najmä Pakistan, ktorý je domovom mnohých teroristických a radikálnych hnutí. Vyrobenie takzvanej špinavej bomby a následné jej použitie by malo katastrofálne následky. Obe krajiny pri odôvodnení vlastnenia týchto zbraní používajú argument hrozby od oponenta Severná Kórea Krajina bezpochyby vlastní nejaké menšie množstvo jadrových zbraní. Opäť ten istý prípad, používajú argument strachu z oponenta a zároveň tamojší režim vidí existenciu jadrových zbraní v ich rukách ako nástroj, ktorý sa dá využiť pri jednaniach. Nevýhody tejto doktríny Jej najväčšou nevýhodou je fakt, že sa pozerá zväčša na najsilnejšie zbrane, ktorými aktéri disponujú. To znamená, že malé lokálne a proxy konflikty, ktoré boli počas studenej vojny bežné nehrajú tak významnú roľu, pretože ich výsledkom nie je použitie jadrových zbraní Doktrína by sa súčasne dala označiť za spoluvinníka masového zbrojenia. Za predpokladu, že technológie sa vyvíjajú sa vyvíjajú aj technologické možnosti jadrových zbraní a ich nosičov. Toto eventuálne spôsobí vznik začarovaného kruhu, kedy sa obe strany snažia dobehnúť nukleárnu paritu pre udržanie svojej sily Ako to je dnes? Povedať, že kedysi to bolo jednoduchšie nie je tak scestné. Doktrína ako aj samotná teória hier sama o sebe je stále využívaná, problém je ale fakt, že sa s technologickým vývojom rapídne rozšírili vojenské možnosti a tým pádom nelineárne odpovede Významnú úlohu hrá kybernetický priestor a nový spôsob dopravy jadrových hlavíc a to hypersonické rakety. Tieto dva aspekty sú momentálne jedny z najväčších bezpečnostných hrozieb ďalšieho vývoja doktríny MAD Asi najhorším scenárom by bola situácia, kedy by jedna zo strán získala tak silnú prevahu, že by strach z odvetného útoku už nebol pre nich relevantný. Takýto scenár je našťastie ešte ďaleko keďže oveľa pravdepodobnejšie sú opäť lokálne proxy konflikty The post MAD doktrína, ktorá zamedzila globálnemu jadrovému konfliktu appeared first on Armádny Delegát.

prejsť na článok

Projekt "Pomôžme si navzájom" - Kurz slovenského jazyka

Od júna spúšťame projekt, ktorý bude trvať do konnca roku 2022. V rámci projektu pomôže deťom, ktoré na Slovensko prišli v dôsledku prepuknutia vojnového konfliktu na Ukrajine - naučiť sa slovenský jazyk a tak sa aj lepšie začleniť do kolektívu a zároveň

prejsť na článok

V čom je Cukrovar „green“

Uvedomujeme si, aký citlivý prístup si vyžaduje také výnimočné miesto, akým je nepochybne areál Trnavského cukrovaru. Jednou z našich základných hodnôt je preto rešpekt k histórii tohto územia doplnený o dôraz na dlhodobú udržateľnosť aplikovaných riešení

prejsť na článok

Charita ukončila prvý projekt pomoci odídencom. Naďalej ich bude integrovať

Predstaviť prácu pomoci odídencom na Slovensku bolo cieľom Medzinárodného stretnutia charít, ktoré sa uskutočnilo v pondelok 24. apríla v Bratislave a 25. apríla v Žiline. Stretnutie sa konalo pri príležitosti ukončenia prvého projektu pomoci odídencom. V

prejsť na článok

3 účinné tipy, ako sa nenechať vyviesť z miery

Patríte k ľuďom, ktorých veľmi ľahko niekto vytočí?  Konflikty sú súčasťou vývoja, preto patria k životu. Veľa konfliktov v našich životoch je však úplne zbytočných. Okupujú našu myseľ ešte dlho po tom, ako sa odohrali. Prečo? To, čo nás najviac vie

prejsť na článok

Ako sa pripraviť na vojnu ako civilista

Vzhľadom na narastajúce napätie sa otvárajú otázky civilnej ochrany a toho, čo v prípade konfliktu robiť. Kontinentálna Európa od konca studenej vojny žila v relatívnom mieri bez priameho ohrozenia. To spôsobilo, že každým rokom sa znižovalo množstvo ľudí

prejsť na článok