Keď ovládnu ma strachy, Každé slovo zdá sa mi tvrdé, Keď obrastú ma machy, Nevidím slnko, čo je hore. Machy, čo tvária sa jemnučko, S kameňom splývajú tichučko. Srdce sa pod nimi schováva, Strachom sa bráni, Čo ak mu slnko oči vypáli? Netuším vtedy, že nie slnko kazí mi zrak, Srdce čo kameňom sa stáva, to môže obrásť mach.