Dnešný svet prikrýva neviditeľný závoj prízraku, ktorého meno je „koronavírus“. Ten svojím tvarom nápadne pripomína tŕňovú korunu. Tušíme ho všade okolo seba, skrýva sa a my sa skrývame pred ním. Snažíme sa chrániť, ale on pracuje skryto, zákerne ako hriech. Každým dňom sa pýtame: Nebude to dnes? Takto prichádza úzkosť, ktorá deň za dňom rastie a vzniká stres. Tým skôr, že týmto malým domácim číslam nedôverujeme. Aj keď rastú, sú stále najmenej o rád nižšie ako v susedných krajinách.Dlhodobý stres sa pokladá za rizikový faktor pre vznik zdravotných porúch, počínajúc úzkostnými stavmi, nespavosťou, až k civilizačným chorobám ako cukrovka, choroby srdca, poruchy imunity. V prvých fázach sa prejavuje varovnými príznakmi ako je nervozita, nespavosť, neschopnosť sústrediť sa. Človek podvedome túži po úteche, po akejkoľvek podpore z okolia. Má obavy o svojich blízkych, ktorých nemôže stretnúť. Pocity samoty, opustenosti v neistote, keď naše okolie akoby spalo, keď my bdieme. Evokuje to obraz noci v Getsemanskej záhrade, keď Ježiš hovorí Petrovi „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou?“ (Mt 26, 40). Apoštoli si zrejme neboli vedomí významu tých nočných hodín, ktoré mali byť posledné spoločné s Ježišom. V súčasnej situácii všeobecného obmedzenia behu života, osobného pohybu a komunikácie je hľadanie východiska zvlášť naliehavé a väčšina ľudí ju rieši po svojom. Existuje však generálny recept? Po dlhšom uvažovaní o tom, ako sa vysporiadať so svojou úzkosťou som konečne zaspala. Mala som živý sen: Priblížili sa ku mne dve postavy v bielom, krásni ako anjeli, veľmi sa na seba podobali, usmievali sa a ten vľavo odo mňa povedal: „Vidím veľkú lásku“. Ten vpravo sa na mňa významne pozrel a usmial sa. Vtom všetko zmizlo a ja som sa prebudila. Tí anjeli mi dali odpoveď, ktorá je nám dobre známa, ale my na ňu často zabúdame: Východisko je vo veľkej Božej láske, jej prijatí do srdca a života s ňou. Táto láska je na rozdiel od ľudskej lásky vždy istá, len či ju dostatočne opätujeme? Božia láska lieči všetky úzkosti, zvlášť tie z pocitu bezmocnosti, keď nemáme možnosť pomôcť si vlastnými silami. Práve táto naša situácia je zvláštna tým, že nás zaskočila ako bezmocných. Bezmocných z nás samých, ale nie s Bohom „(...) tvoja vôľa nech sa stane!“ Keď sa náš Pán v záhrade takto modlil, „zjavil sa mu anjel z neba a posilňoval ho .“ (Lk 22,43) [1] Pán Ježiš zakúsil zradu a totálnu opustenosť, zostal mu Otec, ku ktorému volal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Tieto slová žalmu vyjadrujú opustenie, ktoré Ježiš zakúsil. Anjel ho posilňoval, aby nám mohol povedať: „Neboj sa, nie si sám, zakúsil som celú tvoju opustenosť, som stále po tvojom boku. Otvor si svoje srdce mojej láske a pocítiš moju podporu a útechu.“ Keď je pevne vložená dôvera zradená, oklamaná, aké bolestné je to pre Boha, ktorý je láska. Povedať áno láske bez „ale“ a „ak“, ako to urobil Ježiš pre nás. Život neslúži na nič, ak neslúžime, meria sa mierou našej lásky. Prosme o milosť žiť pre službu. Nemyslime len na to, čo nám chýba, ale na dobro, ktoré môžeme vykonať, hovorí Louisa de Ponte, SJ. [2] Bol to nebeský Otec, ktorý anjela poslal, aby ukázal svoju otcovskú prozreteľnosť a utešil v úzkosti svojho Syna, opusteného všetkými, ktorý však v modlitbe neustával. Živá predstava bolestného mučenia prebudila a roznietila silné pohnútky k strachu, smútku a vnútornej úzkosti, avšak rozum po prijatí smrti roznietil pohnútky horlivosti a lásky, ktoré boli ochranou proti tým protichodným. V tomto boji bola úzkosť tak veľká, že začala vytekať a rozliala sa ako krvavý pot po celom jeho tele, a to v takom množstve, že stekala na zem. Spasiteľ všetko neskoršie mučenie najprv podstúpil duchovne a naraz a slovami „Nech sa stane tvoja vôľa“ ich prijal. To je aj naša cesta, prijatie ťažkostí podľa Božej vôle a ich podriadenie rozumu. Vidieť tu starostlivosť Otca o všetkých, ktorí sa modlia. Posiela útechu prostredníctvom anjelov, ako to urobil už predtým pri pokúšaní na púšti (Mt 4,11). Anjel, ktorý prehovoril k Pánovi s úctou a súcitom, ho chcel posilniť v úzkosti. Bola to vôľa nebeského Otca, aby zomrel a pil tento kalich, ktorý bol nevyhnutný pre spásu celého sveta. Ukázal mu, že jeho bolesti nepotrvajú dlho, ale bude po nich nasledovať sláva vzkriesenia. Pán načúval všetkým týmto povzbudeniam s veľkou pokorou, aby tak ukázal, že potrebuje útechu od svojich stvorení, hoci dobre vedel, čo mu chcel anjel povedať, vypočul ho a prijal tak útechu a posilu. Úlohou anjelov je pomôcť tým, ktorí sa modlia, potešiť ich a predniesť ich modlitbu všemohúcemu Bohu a priniesť im od neho jeho podporu. Prijímajme podporu a útechu od všetkých, ktorým Duch Svätý vnukol slová porozumenia a útechy.Nebeský Otče, v pokore ti ďakujem za starostlivosť, s ktorou si poslal útechu svojmu Synovi v jeho smrteľnej úzkosti a prosím ťa, aby si ma neopúšťal v mojich ťažkostiach, ale poslal mi v pravý čas silu a útechu, aby som ich mohol uniesť. Amen. [1] Homília sv. otca Františka na Kvetnú nedeľu 2020. Archív TV Lux. [2] Louis de Ponte, SJ, Světlo, 14, 6 (2020) . MCM Olomouc
Harmonizačný ochranný kameň prinášajúci lásku, dobré medziľudské vzťahy a čistú myseľ Zaujímavosti Jeho názov vyplýva z gréckeho nephros oblička. Šperky a predmety z nefritu sa pomerne v hojnom počte nachádzajú pri archeologických vykopávkach. Pôvodný o
prejsť na článokV tomto zimnom období kedy teploty sú čím ďalej tým nižšie a bacily a vírusy nás ohrozujú na každom kroku. Dodajte telu energiu, zároveň posilnite svoju imunitu a organizmus aj prírodnou cestou. Pripravte si zázvor s medom. Med a zázvor patrí medzi obľ
prejsť na článokPapier patrí do modrého vreca, sklo do zeleného, plasty do žltého. Ale čo s liekmi? Kam vyhodiť paralen, ktorý nám doma už predbehol dátum expirácie, kam masť, na ktorú sme dlhé roky zabudli a kozmetiku, ktorú sme časom prestali užívať, lebo sme z nej mal
prejsť na článokPredstavujeme prednášajúcich na Zhromaždenie Gazdovskej Obrody r. 24 v Zelenči Ing. Juraj Baľák, PhD a PhDr Lucia Baľákovápôdoznalci, kompostári, ktorí vzdelávajú ľudí v každom veku o zdraví pôdy a kompostovaní Mohli by ste sa nám v krátkosti p
prejsť na článokUž staroveké civilizácie vedeli a predávali si vedomosti z generácie na generáciu, že med nie je len sladidlo. Považovali ho skôr za liek, ktorý si veľmi považovali. Nebol dostupný na každom rohu tak, ako je tomu dnes a bol teda vzácnou komoditou. Dnes si
prejsť na článok