Už sa vám niekedy stalo, že ste sa cítili ako podvodník, ktorý sa bez vlastného úsilia dostal tam kde je? Alebo že pozornosť a uznanie, ktoré sa vám dostane je číra náhoda a ďalší krát vám už na to prídu? Ak áno, je pravdepodobné, že je to v dôsledku impostor syndrómu. Netreba sa však báť, nejedná sa o psychickú poruchu, je to prirodzená ľudská vlastnosť... !Upozornenie! Nie sme tým psychológov, a tak nami uvedené informácie berte s rezervou!Trocha histórie Tento jav bol po prvýkrát definovaný v roku 1978 doktorkami Clance a Imes. Najprv sa predpokladalo, že impostor syndróm postihuje prevažne úspešné ženy v náročných povolaniach. Neskoršie štúdie však toto tvrdenie vyvrátili a teraz vieme, že približne 70% populácie si ním prejde aspoň raz v živote. Ako sa prejavuje ? Ide o skreslenú predstavu o sebe samom, pri ktorej človek spochybňuje svoje schopnosti napriek vonkajšej evidencii o vlastnej kompetencii. Veľakrát má takýto človek pocit, že nadobudnuté uznanie je len číre šťastie a určite na to čoskoro niekto poukáže. Je presvedčený, že akýkoľvek osobný úspech pochádza z vonkajších elementov a nie z neho samého. Aj tie najdrobnejšie chyby ho prenasledujú a nedajú mu spať, i keď je často krát jediný kto im prikladá akúkoľvek váhu. Napríklad ako ten jeden pixel, čo tam svieti na kraji mimo linky, za ktorou má byť. Trpí tiež pocitom viny pri úspechu, lebo ostatní sú určite lepší či vhodnejší, pracovali na sebe viac a zaslúžia si uznanie namiesto neho. Na takýto "mindset" veľakrát nadväzuje neochota prijať povýšenie či kariérne ohodnotenie. Sem tam dokonca až natoľko, že môže sabotovať seba samého a zhodiť sa pred vlastným šéfom ak si neuvedomuje, že má tieto príznaky impostor syndrómu. Pre takého človeka je častá neschopnosť či neochota využiť alebo chopiť sa príležitostí kvôli pocitu nedostatočnosti, aj napriek tomu, že nemá čo stratiť - nepodá si aplikáciu na súťaž/školu/prácu, lebo sa necíti dostatočne skúsený a nechce plytvať ich časom. Pri dlhodobom neriešení tohto problému nastáva mentálna únava a dočasný kolaps - tzv. vyhorenie. V niektorých krajných prípadoch sa môže objaviť uchýlenie sa k alkoholu či drogám ako súčasť "coping" mechanizmu. Prosím nemýliť s rekreačným požitím alkoholu v kruhu priateľov ;) Čo k nemu prispieva? Predpokladá sa, že súvisí s perfekcionizmom, úzkosťou a sociálnym kontextom. V dnešnej dobe ku vzniku tohto fenoménu často prispievajú sociálne médiá, na ktorých už nezostalo skoro nič sociálne. Buď kričíme jeden cez druhého naše sťažnosti či túžby alebo sa chválime len tou najlepšou stránkou, ktorú vieme ukázať. Kvôli tomu vzniká rozpoltenie medzi tým, ako vidíme iných a ako vnímame seba samých. Na sociálnych médiách nám ľudia ukazujú len tú najviac prezentovateľnú stránku a tie najlepšie práce zatiaľ čo u seba vidíme všetky zlyhania a nepodarené pokusy. Síce sa to v poslednej dobe zlepšuje a čoraz viac sa rozpráva o procese a prekážkach s tým súvisiacich, ale stále je pravdou, že sociálne médiá sa používajú na sebaprezentáciu, a tak sa ukazuje len to najlepšie a najúspešnejšie. Ďalším z faktorov býva strata komunity, skončíme so školou a veľakrát prerušíme kontakty. Každý sa rozutekáme do iných smerov a rôznych profesií, a tak často zostávame doma a sami pracujeme na svojich schopnostiach. Veľakrát bez odozvy okolia či svojich kolegov. Toto platí obzvlášť pre začínajúcich freelancerov. Tí často podcenia čo všetko taká práca obnáša a, že musia zastúpiť nielen pozíciu kreatívca, ale aj projekt manažéra a markeťáka. Často sa potom ocitajú s pocitom, že klamú klientom, keďže ako markeťák sú nútení prezentovať svoju prácu v čo najlepšom svetle aj keď, ako kreatívec tam vidia nedostatky. A to aj napriek tomu, že zákazník je spokojný. Výsledkom kombinácie týchto dvoch faktorov je odluka od bežných procesov tvorby ďalších kreatívcov a nereálne požiadavky, ktoré na základe toho na seba kladieme. Nemenej častým spúšťačom je nezdravo súťaživé pracovné prostredie, kde kolegovia sú konkurencia. Súťaživosť medzi spolupracovníkmi je fajn, ale ak to hraničí s potrebou potopiť toho druhého aby neprišiel o príležitosť presadiť sa, to už nie je v poriadku. Vytvára to tlak a neochotu pomáhať si či podeliť sa o veci, ktoré by tomu druhému pomohli a umožnili im pracovať efektívne ako teamu. 5 typov Bolo zistených 5 typov, ktoré sa prejavujú najčastejšie. Človek môže spadať pod jeden, ale i viaceré naraz. Perfekcionista - Je večne nespokojný, s pocitom, že výsledok je nedostatočný pokiaľ nedosiahne pomyselnú dokonalosť, ktorú si sám vytýčil Super-človek - Sa snaží vynahradiť svoje nedostatky ponorením sa do práce, veľakrát tie nedostatky sú stanovené ním samým a nie prácou Expert - Má pocit nedostatočných vedomostí, a tak donekonečna hľadá a snaží sa naučiť najnovšie trendy súvisiace s jeho prácou, aj keď v realite jeho vedomosti ďaleko presahujú rámec jeho povinnosti Prirodzený génius - Stanovuje si príliš vysoké ciele keďže mu veci vždy išli ľahko a po ich vyplnení na prvý pokus, má pocit neúspechu a neschopnosti Sólista - Všetko musí spraviť sám a bez pomoci, ak mu niekto pomôže, považuje to za dôkaz vlastnej neschopnosti. Hodnota seba samého býva často viazaná na prácu Za normálnych okolností to nie sú zlé vlastnosti, ale ak to človek preženie a zacyklí sa v ubíjaní seba samého, potom nastáva problém. Často sa to deje ak nezdieľame svoje pocity a postoje s druhými, a tak strácame sociálny kontext. Cyklus Impostora V dôsledku toho sa stane, že sa zasekneme v nekončiacom cykle, tzv. Impostor cykle. Ten začína zadaním, na ktorom nám či už záleží alebo bolo označené ako dôležité, a vyžaduje expertízu. Hneď po tom nastupuje pocit úzkosti a spochybňovanie seba samého. Čo ak na to nie som vhodný? Sú tu lepší, čo to vedia spraviť. Čo ak ukážem, ako som neschopný? Veď ja o tom veľa neviem. Tretím štádiom je buď prokrastinácia a vyhýbanie sa povinnosti alebo prehnaná príprava častokrát pokrývajúca veci nad rámec zadania. Štvrtým štádiom cyklu je dokončenie zadania buď cez tvrdú prácu, avšak s pocitom, že sme nepoužili vlastné vedomosti, ale znalosti iných. Alebo sa nám to podarilo nejakým zázrakom odovzdať na poslednú chvíľu, aj keď sme sa tomu vyhýbali väčšinu času. Po úspechu však nenasleduje eufória po dobre správenej práci, ale ďalšie spochybňovanie seba samého a vnútorné zdiskreditovanie sa. Ak práca bola vypracovaná na základe prípravy hovoríme si, že by to dokázal každý a určite ešte o čosi lepšie. Ak zadanie bolo spravené na poslednú chvíľu hovoríme si, že to bolo len šťastím a ďalší krát sa to už určite prevalí. Nové zadanie na základe úspechu vytvára vyšší tlak a takto to pokračuje až pokiaľ sa človek nezrúti alebo nepríde na to, čo s tým spraviť. Častokrát úspech vyvoláva viac úzkosti oproti neúspechu, kde sa môže dostaviť pocit úľavy keďže “už na mňa prišli, už vedia, že som nekompetentný a nemusím sa pretvarovať” Čo s ním? Keď už vieme, čo to ten Impostor syndróm obnáša, poznáme indikácie, na ktoré si máme dávať pozor a zostáva si už len povedať, čo sa s ním dá robiť. Najviac nápomocná je zdravá komunita rovnako zameraných či zmýšľajúcich ľudí, ktorý si medzi sebou zdieľajú svoje skúsenosti a rady. Je vždy lepšie počuť od druhých, ktorých profesne uznávame, že majú podobné pocity a ako ich riešia. Komunita nám umožňuje držať jeden druhého nad vodou a nedovoliť si zamotať sa v impostor cykle. Dôležité je naučiť sa nezamrznúť a pokračovať ďalej. Tu môže pomôcť set reakcií či tzv. workarounds, ako keď vám napríklad príde profesionálny e-mail. Namiesto paniky môžete vytiahnuť zoznam predpripravených bodov, podľa ktorých štrukturujete odpoveď. Zmena pohľadu na seba samého, napríklad ak by takúto situáciu riešil váš kamarát, ako by ste mu pomohli? Čo by ste mu povedali, aby sa prestal ubíjať. Nájsť si "motivačných spíkrov" či podcasty súvisiace z vašim odborom obzvlášť ak rozpráva niekto koho rešpektujete aj profesne. Veľakrát pomôže dať si odstup, zdvihnúť sa a ísť na kávu či čaj a vrátiť sa naspäť s čerstvejšou hlavou. Treba si povedať veci nahlas, potom znejú oveľa menej vážne než, keď si ich opakujeme v duchu donekonečna. Je dobré sa naučiť, že chyby nie sú zlé, ale posúvajú nás dopredu ostatne na chybách sa toho naučíme viac než na práci spravenej na prvý šup. Nie ste v tom sami, každý sa aspoň raz cítime ako taký impostor, netreba sa tým nechať zastrašiť, ale treba ísť ďalej a nájsť si ľudí, s ktorými sa podržíme navzájom.
Keď mal tri týždne, napriek tomu, že má vrodený syndróm. Pridružili sa však ďalšie zdravotné komplikácie. Maxim má dnes 4 roky a ešte nechodí a nerozpráva. Neurorehabilitácia mu dáva nádej, že raz začne chodiť, behať a hrať sa ako ostatné deti. The post M
prejsť na článokMyslíte si, že za vaše tráviace problémy môže IBS (syndróm dráždivého čreva)? Neváhajte a navštívte lekára, ktorý vám urobí testy, ktoré pomôžu odhaliť, či naozaj trpíte syndrómom dráždivého čreva. Hlavné príznaky syndrómu dráždivého čreva Syndróm dráždiv
prejsť na článokByť digitálnym arťákom je pre mnohých z nás nie len hobby či vysnívaná práca ale aj spôsob akým vieme relaxovať. Hodiny presedené pri tvorbe si však môžu vybrať daň v podobe zdravotných ťažkostí. Týmto článkom by sme chceli upozorniť na niekoľko najčastej
Počuli ste o dráždivom hrubom čreve a zaujíma vás, čo to presne znamená a či trápi práve vás? Ide o chronické ochorenie gastrointestinálneho traktu s odborným lekárskym názvom syndróm dráždivého čreva (skrátene IBS). Spôsobuje rôzne nepríjemné príznaky, a
prejsť na článokBolesti a kŕče v bruchu. Keď sa objavia, dokážu pekne potrápiť. A pretože do brucha nevidíme, hľadať príčinu môže byť niekedy obtiažne. Zaujíma vás, ako si môžete rýchlo uľaviť od bolesti? Máme pre vás 7 tipov, ktoré vám môžu pomôcť zmierniť nepríjemné kŕ
prejsť na článok