Jednodenný výlet pre malých aj veľkých do prírody hneď vedľa kúska histórie. Nerobím si žiadnu haluz (pre tých, ktorý o tejto dedinke nikdy nepočuli). Dedinka Haluzice naozaj existuje, hneď vedľa Bošácej. Haluzice majú podľa wiki len 64 stálych obyvateľov. To je však stav z roku 2007 a nie je tam isto započítaná nová "vilová štvrť" na druhej strane tiesňavy. Tej tiesňavy, čo o nej napíšem nižšie. Odkiaľ pochádza názov som zatiaľ ešte nepátrala, ale keď sa dozviem, tak si to nenechám pre seba ;) V Haluziciach môžete navštíviť niekoľko naozaj pekných a zaujímavých miest. Ruinu opevneného kostola, tiesňavu a rozhľadňu. Bufet, krčmu a podobnú občiansku vybavenosť sme nevideli, tak si nezabudnite nabaliť batohy. Parkovanie je pár minút chôdze od ruiny kostolíka, vedľa autobusovej zastávky je pre vás spravené parkovisko pod skalou. Ikonické a prašné, keď prídete tak pochopíte. Pri vstupe na parkovisko je smerovník, ktorý vraví doľava tiesňava a kostol, doprava rozhľadňa. Ja som zvolila poradie rozhľadňa, kostolík, tiesňava a dobre som spravila. Poradie odporúčam pre všetkých s menšími deťmi, pre veľkáčov je to asi jedno. K rozhľadni, ktorá je umiestnená na vrchole s krásnou lúkou a výhľadmi aj bez stavby, to je asi pol hodinky pešo, s miernym stúpaním. Mimo (2,5) protestoval proti kopcu a kričal na vietor, aby nefúkal, ale nič nepomohlo. Kopček vyšľapali všetky deti. Ak naozaj nechcete rozhľadňu vynechať, tak kľudne môžete s čistým svedomím sľúbiť, že je to dnes posledné veľké stúpanie. Na rozhľadni pozor, schody sú vyheglané. Pre keškárov tu mám malý spojler, na multinku, ktorá je označená pri rozhľadni, si spravte prípravu a rozkliknite si ju skôr. Ja sa sem kvôli tomu musím vrátiť. Z rozhľadne sa môžete buď vrátiť naspať po pôvodnej ceste alebo si to strihnúť po vyšliapanej cestičke priamo dole ku kostolíku. Táto cestička je však naozaj prudká, vo vrchnej časti miestami až 20 % klesanie a cestička je suchá, hlinitá a môžete sa šmyknúť. My sme zvládli, ale my sme veľkí kopcolezi a deti si chceli robiť z toho šmýkačku. Ruiny kostolíka s opevnením sú nádherným romantickým miestom s úžasným geniom loci. Sadli sme si tu a piknikovali, hrali napodobeninu freesbee, našli kešku, rozjímali (ok to nie, ale dalo by sa). Z areálu kostola je výhľad na veľkú časť Považia a aj to je jeden z dôvodov, prečo kostolík dostal solídne opevnenie. Pre svoju strategickú polohu slúžil ako strážny a kontrolný bod. Má priame vizuálne spojenie s hradom Beckov a vraj pomáhal kontrolovať územie aj pánom z Trenčianskeho hradu (ok, toto malo byť v inej sekcii, ale toľko informácií zase nemám). Podľa nálezov z posledného archeologického výskumu sa zdá, že kostolík môže byť aj starší ako z 13. storočia. Omše sa v ňom slúžili až do 19. storočia, chvíľu aj protestantské. Od východu z areálu kostola sa dáte doľava a dole kopčekom a po vychodenej cestičke sa dostanete až k dolnému vyústeniu tiesňavy. Tá vznikla činnosťou vody z Haluzického potoka a jej tvar nie je konečný. Potok stále pracuje, narúša podložie a prehlbuje tiesňavu. Ohrozuje tým priamo stavby po okrajoch tiesňavy, vrátane areálu kostolíka. Aj z toho dôvodu bol kaňon zalesnený a dreviny, kry a popínavé rastliny sa rozrástli a spevnili svahy. Navyše je v tiesňave vytvorený systém záchytných hrádzok, ktoré spomaľujú odtok nielen pri búrkach a zadržiavajú oderodované splaveniny. A sú tiež skvelým ihriskom pre deti ;) Celá tiesňava je v 4. stupni ochrany, tak psíkov treba držať na vodítku a ľudí na chodníku. Potok však často križuje alebo tečie priamo cez chodník, tak deťom obuť gumáky alebo otužilcom vyzuť topánky. Prechádzka kaňonom môže trvať niekoľko minút alebo aj hodín. My sme tiesňavu nechali ako poslednú a dobre sme spravili, lebo Mima sme prezliekali 3x. Decká sa s vodou naozaj zabavili, my dospeláci sme sa stále len kochali a niektorí sme si aj nohy máčali. Tiesňava je, ako by povedali romantici, malebná, zákutia lákajú k... vytiahnutiu mobilov a foteniu. Záver tiesňavy bol suchý, vybehli sme po pár schodíkoch a boli sme pár metrov od ikonického parkoviska. Haluzičania vybudovali zopár lavičiek, oddychovísk a informačných tabulí. Bez rozhľadne ide celkove o veľmi príjemný ľahký terén s dobrou dostupnosťou. Kostolík je aj kočík friendly, tiesňava nie. Psíkov vezmite so sebou, zlú náladu vám odfúkne vietor. Miesto stojí za návštevu, my sa sem určite ešte vrátime. Foto: Veronika a Martin Hincovci (ďakujem :) ), ja #haluzice #tiesnava #haluzickatiesnava #haluzickykostol #dogfriendly #prepsov #rozhladna #okresnovemestonadvahom #trencianskykraj
Jednodenný výlet pre malých aj veľkých do prírody hneď vedľa kúska histórie. Nerobím si žiadnu haluz (pre tých, ktorý o tejto dedinke nikdy nepočuli). Dedinka Haluzice naozaj existuje, hneď vedľa Bošácej. Haluzice majú podľa wiki len 64 stálych obyvateľo
prejsť na článok