Martina Rácová z Archívu mesta Bratislavy; foto: Katarína Svobodová/BKIS Mesto Bratislava obnovuje staronovú tradíciu fašiangov. V sobotu 18. februára vôbec po prvýkrát organizuje Bratislavské fašiangy v spolupráci s BKIS. Pri tejto príležitosti sme zisťovali, kam až siaha história fašiangov. V rozhovore s Martinou Rácovou z Archívu mesta Bratislavy sa dozviete, prečo sa počas fašiangov nosia masky, aj to, či boli fašiangy len o bujarej zábave. Mesto Bratislava prvýkrát organizuje podujatie k fašiangom. Aký je ich pôvod? Pôvod fašiangov siaha do minulosti hlbšie, než si myslíme. Samotné nosenie masiek vychádza z vnímania sveta našimi predkami ešte v praveku. Veľa z toho, čo v dnešnej dobe považujeme za fašiangové zvyky a tradície, boli kedysi rituálne úkony, ktoré mali mať magický účinok. Prečo je pre fašiangy typická výroba masiek? Masky mali zaháňať zlých duchov, alebo naopak, ak si človek nasadil masku, mal prevziať moc tej podoby, ktorú znázorňoval. Najčastejšie to boli zvieratá, ktoré boli v praveku veľmi dôležité. Využívali sa aj v antike počas viacerých slávností, ktoré súviseli s prechodom zimy do jari. Najznámejšími boli tzv. bakchanálie nazvané podľa starorímskeho boha Dionýza alebo Bakcha, ktorý symbolizoval životodarnú silu a bol bohom plodnosti a s tým spojenej úrody, rastlinstva vinobrania a zábavy. Počas týchto osláv sa narúšali spoločenské normy. Otroci sa vtedy mohli zabávať popri slobodných ľuďoch, čo bolo inak nemysliteľné. Preoblečenie sa za iné pohlavie alebo predstieranie príslušnosti k inej sociálnej vrstve patrilo k rituálu. Masky a preobliekanie sa za iné osoby sa stali aj súčasťou fašiangov, pričom typické boli masky tura, koňa, medveďa či kozy. V priebehu stáročí dochádzalo k vzájomnému ovplyvňovaniu a výmene tradícií. Identifikovať jednotlivé prvky, ktoré sa spájajú s fašiangami je preto veľmi náročné. Zaslúžilo by si to široký výskum doma aj v zahraničí. Fašiangové zvyky sa líšili od dediny k dedine a zaslúžili by si širší výskum. Foto: Katarína Svobodová/BKIS Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že fašiangy sa spájajú s cirkevnými sviatkami, no nie je to tak. Dátum Veľkej noci ovplyvňuje dĺžku fašiangov. Medzi nimi a Veľkou nocou musí byť 40-dňový pôst. Tento vzťah navodzuje dojem, že fašiangy majú niečo spoločné s kresťanstvom, no nie je to tak. Termín, na ktorý pripadne Veľká noc sa každý rok určuje podľa astronomicko-prírodných javov. Súvislosť môže byť medzi bujarými fašiangovými zábavami a stanovením 40-dňového pôstu, pôst však nájdeme aj v iných kultúrach a s jeho dodržiavaním sa spájali aj rituály a obrady našich predkov. Prekážali cirkvi fašiangy? Áno, cirkev sa snažila obmedziť všetky pohanské tradície ako boli fašiangy. Ľudia sa na nich bujaro zabávali a pili nadmerné množstvo alkoholu. Hlučné zábavy boli v rozpore s cirkevnou náukou. V tomto čase si vlastné zábavy totiž robili aj ženy. Cirkvi tiež prekážalo, že mešťania míňali svoje peniaze na fašiangové hostiny či šaty. Šľachtici zasa v mestách organizovali rytierske turnaje, ktoré podnecovali k rivalite a zvykli sa končiť zraneniami zo súboja. V evanjelických mestách sa hlučné zábavy v rozpore s cirkevnou náukou neskôr prestali úplne konať. Rímskokatolíckej cirkvi sa ale tieto zvyky nepodarilo vykoreniť. Boli teda fašiangy naozaj len bujarou zábavou? Významná etnologička Emília Horváthová tvrdí, že pôvodne trvali fašiangy len niekoľko dní, no na ich konci už bolo dovolené naozaj všetko. Človek v maske už neniesol zodpovednosť za svoje správanie, lebo sa mal správať ako maska. Fašiangy teda so sebou niesli aj istú formu psychohygieny. Neskôr sa vo fašiangových sprievodoch objavovali okrem masiek aj celé kostýmy. V nich sa mohli parodovať aj vážené osobnosti ako bol farár, richtár či sudca, od 20. storočia aj vojak. Sprievody boli sprevádzané hudbou aj vtipkovaním, vďaka čomu sa ľudia mohli odreagovať a zabudnúť na svoje starosti. Horváthová spomína, že najmä zábavy organizované mládežou na konci fašiangov, v stredu, trvali dlho do noci. Dievčatá vtedy všetkým pripravili praženicu a trávili čas spoločnými hrami, ktoré im dávali priestor na zblíženie, takže na druhý deň bola dedina plná rečí a klebiet. So zábavou sa spája aj občerstvenie. Čím sa ľudia hostili? Na fašiangy sa odjakživa pripravovali šišky, ale aj iné vyprážané pečivo. Spolu s vaječnými a inými sýtymi jedlami mali obradnú funkciu. Okrem toho sa pilo veľa alkoholu. Ľudia si pripíjali na to, aby bola dobrá úroda. Všetky tieto zvyky mali naznačovať hojnosť. K fašiangovému obdobiu patrili aj zabíjačky. Typické boli preto mäsité jedlá, najmä z bravčového mäsa, slanina, klobásy a pod. To bola odmena fašiangovníkom, ktorí chodili po domoch povykrúcať dievčatá. Klobásy aj slaninu im napichovali priamo na ražeň, ktorý si so sebou nosili. Okrem toho dostávali vajíčka a neskôr aj peniaze. Martina Rácová z Archívu mesta Bratislavy, foto: Katarína Svobodová/BKIS Sú fašiangy skôr dedinskou tradíciou než mestskou oslavou? Ako sa oslavovalo v mestách ako Bratislava? V mestách sa organizovali fašiangové hostiny či sprievody rovnako ako na vidieku. Odlišné však boli tradície a organizátori. Na vidieku sa fašiangy uchytili preto, lebo išlo o malé komunity a spoločenskými udalosťami si upevňovali vzťahy. V mestách organizovali fašiangy remeselníci. Nebola to až tak úzka sociálna skupina, cechy boli v mestách pomerne veľké. Už v antike sa s prírodným cyklom pri oslavách zimy do jari robili tzv. iniciačné obrady, ktoré naznačovali prechod do iného stavu. Toto si fašiangy osvojili. V cechoch boli iniciačné akty napríklad prijatie učňa za tovariša. Remeselníci v tomto období organizovali výročné cechové zhromaždenie, počas ktorého sa konali voľby na nového cechmajstra. Ku obom akciám sa viazal veselý sprievod. Sprievod súvisiaci s voľbou nového cechmajstra slávnostne prenášal truhlicu od jedného cechmajstra k druhému. Spolu s muzikou bol programom pre celé mesto. Ešte zábavnejšie boli sprievody spojené s prechodom učňa na tovariša. Obrad by som prirovnala k dnešným imatrikuláciám. Učeň musel splniť rôzne úlohy. Niektoré boli zákerné, nepríjemné alebo nebezpečné. Napríklad? Mäsiarskeho učňa na konci sprievodu čakali dve vedrá vody. V jednom bola čistá voda, v druhej boli vnútornosti čriev z mäsa spolu s vodou. Učeň si musel ponoriť hlavu niekoľkokrát do špinavej a čistej vody. Toto „kúpanie“ malo symbolizovať povinnosť mäsiarov dodržiavať pri práci hygienické zásady. Garbiarski učni mali za úlohu vyšplhať sa na strechu domu a odtiaľ skočiť do napnutej volskej kože. Tú držali štyria majstri. Keď do nej učeň zoskočil, majstri ho na nej ešte niekoľkokrát vyhodili do vzduchu. Skákanie zo zamrznutej strechy však nebolo ľahké a dochádzalo k úrazom. V 18. storočí preto táto tradícia začala zanikať. Zažíva podľa vás obdobie fašiangov renesanciu? Myslím, že áno. Od 90. rokov sú na celom území Slovenska viditeľné snahy obnoviť fašiangové sprievody. Zvyky sa šíria a vykonávajú aj tam, kde doteraz neboli. V súčasnosti sa opätovne stretávame aj s maškarnými plesmi. Čo si my, súčasná spoločnosť, môžeme z fašiangov odniesť? Je to príležitosť stretávať sa. Fašiangy sú príležitosťou stretnúť sa so známymi či susedmi a upevňovať tak medziľudské a komunitné vzťahy. Vo väčších mestách ako je Bratislava, kde žije aj veľa ľudí z iných krajín, je to zas príležitosť predstaviť obyvateľstvu domáce tradície. Text: Anna Jacková Fašiangovú atmosféru si môžete užiť už túto sobotu 18. februára na Námestí Nežnej revolúcie a v Starej tržnici na Bratislavkých fašiangoch! Čaká vás sprievod v maskách, chutné šišky, workshopy, vychádzky i filmy. Viac na bratislavskefasiangy.sk. The post Fašiangy narúšali spoločenské normy, dnes sú príležitosťou na stretávanie sa appeared first on BKIS.sk.
Dnes si povieme niečo málo o našich nových tehotenských spoločenských šatách. Mojou hlavnou víziou bolo vytvoriť tehotenské spoločenské šaty, ktoré zdôrazňujú štýl a zabezpečujú pohodlie pre každú tehotnú ženu. Chcela som vytvoriť šaty, v ktorých sa budet
prejsť na článokHlavnou hviezdou fašiangovej veselice, súčasťou ktorej je aj pochovávanie basy, bude heligonkárka.
prejsť na článokAktuální normy a publikace o bezpečnosti 03/15 Souhrn aktuálních norem a publikací o bezpečnosti od společnosti Risk Analysis Consultants. Publikováno v Data Security Management 03/15. VÍCE INFORMACÍ ZDE: Aktuální normy a publikace o bezpečnosti 03/15 A
prejsť na článokAktuální normy a publikace o bezpečnosti 03/16 Souhrn aktuálních norem a publikací o bezpečnosti od společnosti Risk Analysis Consultants. Publikováno v Data Security Management 03/16. VÍCE INFORMACÍ ZDE: Aktuální normy a publikace o bezpečnosti 03/16 A
prejsť na článokAktuální normy a publikace o bezpečnosti 01/18 Souhrn aktuálních norem a publikací o bezpečnosti od společnosti Risk Analysis Consultants. Publikováno v Data Security Management 01/18. VÍCE INFORMACÍ ZDE: Aktuální normy a publikace o bezpečnosti 01/18 A
prejsť na článok