Náhle oznámenie Nadácie otvorenej spoločnosti (OSF), ktorú založil multimiliardár George Soros a pred niekoľkými týždňami prešla pod kontrolu jeho syna Alexandra, o drastickom obmedzení svojej filantropickej angažovanosti v rámci Európskej únie, zrejme nevyvolá veľkú ľútosť medzi seriózne zmýšľajúcimi demokratmi. Príjemcovia OSF môžu nariekať a protestovať, ale Sorosova činnosť nebola skutočnou filantropiou, ktorá by sa prejavila napríklad pri budovaní škôl a nemocníc alebo pri financovaní jedla pre chudobných. Namiesto toho je to jednoducho sofistikovaná a efektívna stratégia použitia peňazí na nákup veľkého politického vplyvu a moci bez toho, aby ste sa museli uchádzať o mandát v demokratických voľbách. Agenda, ktorú George Soros presadzoval (a pokračuje v tom aj mimo EÚ), je všetko iné, len nie filantropiou. V skutočnosti je v diametrálnom rozpore s pravou ľudskou dôstojnosťou a ľudskými právami. Je to zjavné najmä pri Sorosovej podpore organizáciám, ktoré v záujme komerčného priemyslu vrážd detí vedú celosvetovú kampaň za „právo na potrat“, a teda kampaň proti plnému a bezpodmienečnému uznaniu práva na život. Štedrú podporu organizácií ako ILGA Europe alebo Human Rights Campaign, ktoré sa snažia „normalizovať“ patologické a pomýlené sexuálne praktiky, možno tiež len ťažko označiť za filantropiu. A ak Sorosove nadácie riadia „vzdelávacie inštitúcie“ ako je CEU (Stredoeurópska univerzita), tie by mali byť považované za úzko ideologické kádrové školy a nie za inštitúcie poskytujúce skutočné vzdelanie riadené princípom akademickej slobody. Na politickú angažovanosť extrémne bohatých jednotlivcov sa v demokratickej spoločnosti z dobrých dôvodov vždy pozerá s istou mierou podozrievavosti. Osobnosti ako Donald Trump, Silvio Berlusconi, či rakúsko-kanadský Frank Stronach (ktorý sa chvíľu bez väčšieho úspechu pokúšal zapojiť do rakúskej domácej politiky) boli a sú opakovane obviňované z neférovej štartovacej výhody v politickej súťaži vďaka peniazom, ktoré používajú na financovanie straníckych nadácií a volebných kampaní. Trump a Berlusconi však aspoň kandidovali v demokratických voľbách a voliči si ich mohli zvoliť. Na druhej strane, George Soros nemohol byť nikdy nikým volený, pretože nikdy nekandidoval – namiesto toho sa necháva propagovať tlačou (ktorú si tiež podriaďuje svojimi peniazmi) ako veľký dobrodinec ľudstva a Európska komisia a podobné inštitúcie mu nadbiehajú, ako keby bol hlavou štátu. Prostredníctvom redakčnej siete „Project Syndicate“, ktorú financuje, sa mu darí presadzovať svoje názory na mienkotvorných stránkach mnohých medzinárodných novín bez toho, aby si väčšina čitateľov uvedomovala, že v skutočnosti čítajú reklamu prezlečenú za komentár, alebo že názorová pluralita sa neustále zmenšuje. Za peniaze sa dá kúpiť politická moc a George Soros bol majstrom v umení to dosiahnuť nenápadným spôsobom. Jeho najpozoruhodnejším úspechom bolo, že dokázal dostať inštitúcie ako Európsky súd pre ľudské práva alebo celú ľudskoprávnu politiku OSN pod svoju takmer výlučnú kontrolu bez toho, aby si to verejnosť vôbec všimla. Tento skrytý vplyv bol len nedávno a so značným oneskorením odhalený dvoma správami Európskeho centra pre právo a spravodlivosť, ktoré okamžite viedli niektorých prominentných príjemcov tohto systému (napríklad fínskeho profesora Martina Scheinina alebo jeho austrálskeho kolegu Philipa Alstona) k nahnevaným vyhláseniam, ktoré však podozrenie z ideologického prisvojenia skôr potvrdili, než odstránili. George Soros preukázal pozoruhodnú šikovnosť, keď mimoriadne efektívne využil svoje peniaze a politický vplyv, ktorý mu priniesli. Ako finančný expert veľmi dobre vedel, ako môže použiť svoje peniaze na dosiahnutie „pákového efektu“, ktorý maximalizuje jeho vplyv. Zároveň sa mu nikdy nepodarilo dosiahnuť to, čo bolo zrejme jeho hlboko pociťovanou túžbou: hoci každý uzná, že je šikovný stratég, nikto ho nikdy nepovažoval za významného filozofického teoretika. Ctil si Karla R. Poppera, ktorého spisom pravdepodobne naozaj nerozumel; no samotný Popper bol všetko, len nie významný mysliteľ. Ak by bol George Soros iba epigónom tohto skôr priemerného intelektuála, dá sa očakávať, že jeho syn Alex sa stane epigónom epigóna bezvýznamným človekom, ktorého by sa nikomu neoplatilo počúvať, nebyť všetkých tých peňazí, ktoré zdedí. Znepokojujúce však je, že Sorosova nadácia ospravedlňuje svoje stiahnutie sa z EÚ tým, že „Európska únia už poskytuje dostatok verejných financií na ľudské práva a pluralizmus“. To znamená, že organizácie, ktoré podporoval až doteraz Soros, budú financované z verejných peňazí. Ak je to tak, potom je demokracia ohrozená. „Mimovládne“ organizácie, ktoré sú v podstate financované daňovými poplatníkmi, sú deformáciou demokratického procesu; nereprezentujú obavy a záujmy skutočnej občianskej spoločnosti, ale vytvárajú o nej falošný obraz. Otázkou teda je, či má byť stiahnutie sa Sorosových nadácií z EÚ dôvodom na radosť, alebo či to skôr nedokumentuje, ako zdegenerovaný je už systém občianskej spoločnosti, systematicky korumpovaný Sorosom. Keď jeden miliardár na sebe spraví závislých päťdesiat mimovládnych organizácií a dostane ich pod svoju kontrolu, je dosť absurdné označovať toto bábkové divadlo, ktoré vytvára falošný obraz pluralizmu, za občiansku spoločnosť. Ale ešte absurdnejšie je, keď sa takáto potemkinovská dedina zriaďuje z peňazí daňových poplatníkov. Odchod Sorosových nadácií by mohol byť pre EÚ dobrou príležitosťou na ozdravenie občianskej spoločnosti a začatie reforiem, ktoré by zabránili rušivým zásahom do politickej súťaže. Žiaľ, treba predpokladať, že sa tak nestane. Pravdepodobne budeme musieť ďalej žiť s falošnými mimovládnymi organizáciami, ktoré budú štedro financované z našich daní a budú nás poučovať o tom, čo je správne a čo zlé, i s politikmi, ktorí budú tieto falošné mimovládne organizácie počúvať. Len prísne zákony, ktoré zakazujú financovanie „mimovládok“ z verejných zdrojov, pomôžu vrátiť do politiky spravodlivosť a férové podmienky. Článok European “civil society” after Soros bol uverejnený na agendaeurope.wordpress.com Image: Profimedia.sk The post Európska „občianska spoločnosť“ po Sorosovi first appeared on Inštitút pre spoločenské reformy.
Pozývame Vás na diskusiu o klimatickej kríze, klimatickej úzkosti, toxickom priemysle, greenwashingu a zmysle občianskej angažovanosti. Článok STRÁCAME PLANÉTU? Občianska participácia v dobe klimatickej krízy zverejnilo Národné osvetové centrum - Kultúrno
prejsť na článokVolkswagen v oblasti elektromobility a európskych krajín v oblasti batériovej sebestačnosti a konkurencieschopnosti sa prepájajú v rámci nového konzorcia Európska batériová únia. Viesť ho bude VW a švédska spoločnosť Northvolt. Nie je tomu tak dávno, čo E
prejsť na článokZapojte sa do súťaže Európska značka pre jazyky Ak ste zapojení do kreatívneho, inovatívneho a inšpiratívneho ukončeného projektu financovaného z programu Erasmus+ alebo v rámci eTwinningu zameraného na jazykové vzdelá
prejsť na článokNázov básničky: Ach, tá spoločnosť, Autor: miattita , Kategóra: Ostatné, Časť textu: Sme ľudia smrteľní Hriešni Vážni i smiešni Omylní Veľké oči máme Neraz vyzvedáme Ubližujeme si Med...
prejsť na článokSte autor literárnych, audiovizuálnych, rozhlasových, divadelných alebo výtvarných diel, choreograf, fotograf alebo novinár? Nezabudnite nahlásiť diela, ktoré ste minulý rok vytvorili alebo boli použité. Diela je možné nahlásiť do 28.2.2019. Odmeny, na kt
prejsť na článok