AKO V SKUTOČNOSTI NAOZAJ ŽIJÚ „ÚSPEŠNÍ“

Ďaľšia z kníh, ktorú odporúčam, je Cityboy: Beer and Loathing in the Square Mile (Cityboy: Pivo a hnus v City of London). V tejto knihe je všetko: nadmerné pitie, divoké večierky a viac než len zopár nerozvážnych rozhodnutí urobených pod vplyvom príliš veľkého množstva pív, drôg a sexu. Autor Geraint Anderson, sám bývalý zamestnanec v The City (ekonomickom centre Londýna a najväčšom centre obchodovania akcii na Európskom kontinente), vo svojom rozprávaní o svojom pôsobení na Square Mile nešetrí kritikou. Už od prvej strany sa budete nahlas smiať jeho príbehom o podnikových excesoch, finančných priestupkoch a všeobecnej zhýralosti. Andersonov vtipný štýl písania udržiava knihu v rýchlom tempe, keď čitateľom rozpráva príbehy o škandalóznom správaní svojich kolegov. Či už ide o chvíle, keď sa ocitol uprostred kokaínového obchodného parketu, alebo o večer, ktorý strávil v striptízovom klube s manželkou kolegu, Andersonove opisy sú rovnako šokujúce ako zábavné. Jeden z najpamätnejších príbehov z knihy prichádza hneď na začiatku, keď Anderson opisuje svoj prvý deň v práci vo veľkej investičnej banke. Bol čerstvo po univerzite a túžil sa presadiť, ale rýchlo si uvedomil, že mu to prerastá cez hlavu. Jeho nový šéf ho privítal podaním ruky a vrecúškom kokaínu a ponúkol mu ho priamo v kancelárii. Anderson si drogu vzal s pocitom, že sa musí kolegom osvedčiť, ale rýchlo to oľutoval, pretože zistil, že sa márne snaží udržať krok so zbesilým tempom kancelárie. Ďaľšia škandalózna anekdota z knihy sa týka kolegu bankára, ktorého Anderson opisuje ako jedného z najväčších debilov v City. Tento bankár mal vo zvyku nosiť so sebou do práce svojho domáceho miláčika opicu, ktorú na veľkú nevôľu svojich spolupracovníkov púšťal po kancelárii. Jedného dňa sa opica opustila a začala v budove spôsobovať chaos. Vyšplhala sa na stôl jedného z kolegov a pomočila mu celý počítač, čím spôsobila škodu za tisíce libier. Bankár sa tomu jednoducho vysmial a povedal, že sa postará o účet za opravu. Načo je vám morálka, empatia a kolegialita, keď máte prachy. Jeden z najdivokejších príbehov v knihe sa týka Andersonovho kolegu, ktorý bol známy svojou láskou k prostitútkam. Tento bankár mal povesť akéhosi milovníka žien a často sa chválil svojimi sexuálnymi zážitkami každému, kto ho počúval. Jedného dňa sa rozhodol posunúť veci na vyššiu úroveň a priviedol do kancelárie na večierok skupinu prostitútok. Anderson podrobne opisuje scénu, ako on a jeho kolegovia šokovane sledovali, ako ženy vchádzali do kancelárie v odhaľujúcich šatách a na vysokých podpätkoch. Bankár, ktorý večierok zorganizoval, sa zdal byť vo svojom živle, keď popíjal šampanské a bez hanby flirtoval so ženami. Situácia sa však rýchlo zmenila k horšiemu. Jedna zo žien, ktorá bola očividne pod vplyvom drog, sa začala správať nevypočítateľne, hádzala poháre a kričala obscénne nadávky. Bankár, ktorý ju pozval, sa ju snažil upokojiť, ale jeho úsilie všetko len zhoršilo. Nakoniec bola privolaná polícia a celá skupina bola vyvedená z budovy. Keď Anderson v knihe uvažuje o tomto incidente, uznáva absurdnosť situácie, ale všíma si aj temnejšie podnety. Správanie bankára bolo nielen neprofesionálne, ale aj hlboko neúctivé voči zúčastneným ženám. A skutočnosť, že si ich bez problémov priviedol do kancelárie, kde ich mohli vidieť jeho spolupracovníci a potenciálne aj klienti, svedčí o kultúre oprávnenosti a beztrestnosti, ktorá bola v tom čase vo finančnom sektore až príliš bežná. Ale aby som nepísal len o zhýralom živote bankárov, tu je zopár trpkých pozorovaní Andersona o hodnotovom systéme ľudí v bankovej industrii: Nedostatok zodpovednosti: Anderson vyjadruje poľutovanie nad tým, že finančný sektor zrejme funguje bez skutočného zmyslu pre zodpovednosť. Konštatuje, že aj keď sa banky a iné finančné inštitúcie dopúšťajú bezohľadného alebo neetického správania, dôsledky sú často minimálne a zodpovedné osoby len zriedkavo čelia skutočným dôsledkom.Posadnutosť ziskom: Ďalšia kritika, ktorú Anderson adresuje finančnému priemyslu, je jeho zameranie na zisk. Poznamenáva, že to môže často viesť k ignorovaniu iných dôležitých hodnôt, ako je etika a sociálna zodpovednosť.Dehumanizácia jednotlivcov: Anderson tiež kritizuje spôsob, akým finančný priemysel často zaobchádza s ľuďmi ako s obyčajným tovarom. Konštatuje, že to môže viesť k dehumanizácii jednotlivcov, keďže ich hodnota sa meria výlučne podľa ich finančnej hodnoty.Kultúra chamtivosti: Anderson veľmi kritizuje kultúru chamtivosti, ktorá preniká do finančného odvetvia. Konštatuje, že táto kultúra často vedie k tomu, že jednotlivci prijímajú rozhodnutia, ktoré nie sú v najlepšom záujme ich klientov, ale skôr v ich osobnom finančnom záujme.Krátkodobé myslenie: Anderson upozorňuje, že finančný sektor sa často zameriava na krátkodobé zisky namiesto dlhodobej stability. To môže viesť k riskantnému správaniu a rozhodnutiam, ktoré nie sú dlhodobo udržateľné.Nedostatok rozmanitosti: Anderson kritizuje nedostatočnú rozmanitosť vo finančnom sektore, a to tak z hľadiska pohlavia, ako aj etnickej príslušnosti. Konštatuje, že to môže viesť k úzkoprsosti a nedostatku perspektívy, čo môže byť škodlivé pre celé odvetvie.Nadmerné odmeňovanie: Anderson tiež kritizuje nadmerné odmeny, ktoré sa často udeľujú jednotlivcom vo finančnom sektore, najmä tým, ktorí zastávajú vysoké pozície. Konštatuje, že to môže vytvárať atmosféru oprávnenosti a môže motivovať jednotlivcov k neetickému správaniu s cieľom zvýšiť svoje vlastné odmeny.Neefektívnosť: Anderson konštatuje, že finančný sektor môže byť veľmi neefektívny, pričom veľké množstvo zdrojov a času sa venuje úlohám, ktoré nemusia nevyhnutne prinášať pridanú hodnotu. Navrhuje, že v tomto odvetví je potrebné dosiahnuť väčšiu racionalizáciu a efektívnosť.Nedostatok transparentnosti: Anderson kritizuje nedostatok transparentnosti vo finančnom sektore. Konštatuje, že pre jednotlivcov môže byť ťažké pochopiť, ako finančné inštitúcie fungujú a ako sa spravujú ich peniaze. Navrhuje, že väčšia transparentnosť by pomohla vybudovať dôveru a zvýšiť zodpovednosť v tomto odvetví. Cityboy nie je len chlípnou zábavou v špinavom podhubí City ponúka hlavne triezvy pohľad na kultúru chamtivosti a excesov, ktorá prenikla do finančného priemyslu v rokoch, ktoré viedli ku globálnej finančnej kríze. Andersonove vlastné skúsenosti s temnou stránkou finančníctva dodávajú knihe hĺbku a komplexnosť. Ak hľadáte knihu, ktorá vás rozosmeje až do plaču a zároveň osvetlí niektoré temné stránky finančného sveta, Cityboy: Beer and Loathing in the Square Mile je ideálnou voľbou. Len si nezabudnite pripraviť pivo alebo dve budete ich potrebovať, aby ste udržali krok s Andersonovou divokou jazdou! The post AKO V SKUTOČNOSTI NAOZAJ ŽIJÚ „ÚSPEŠNÍ“ appeared first on DiEM25 na Slovensku.

prejsť na článok

Prečo zvoliť inteligenciu od Loxone?

Je to domov, ktorý sám vie čo má robiť! Predstavte si Loxone ako mozog centrálneho nervového systému. Prepojí všetky samosatné jednotky tak, aby fungovali ako celok a čo najefektívnejšie! Relitou moderných domov je celá rada zariadení, ktoré by Vám mali z

prejsť na článok

Rebeka

Rebeka Krajiny kde som pôsobila: Japonsko, Česko, Južná Amerika, Slovensko Zameranie: očista tela a duše, reiki, ezoterika, minerály, bylinky Niekedy stačí trochu zvedavosti a zistíte, že je vo Vás niečo viac. Moja duchovná cesta s začala v roku

prejsť na článok

Hľadáte si prácu? Práve ste ju našli!

Prišli ste vinou koronakrízy o prácu? Nerobte si z toho ťažkú hlavu, pretože príležitosť naštartovať novú a perspektívnu kariéru máte v najväčšej celosvetovej sieti realitných kancelárií RE/MAX! Niekedy sa hovorí, že na to, aby ste niečo výnimočné našli,

prejsť na článok

Už 15 rokov sRE/MAX

Pred pár dňami sme oslávili 15. výročie fungovania značky RE/MAX na Slovensku. Veľkolepá oslava ani žúrka, akú sme si predstavovali, sa vôbec nekonala, ale nič to nemení na tom, že máme z nášho dlhoročného pôsobenia obrovskú radosť. A nielen tú! Okrem rad

prejsť na článok

Ako behať v zime? Základom je vhodné oblečenie

Možno ste práve toto leto začali aktívne behať alebo ste už skúsenými bežcami, tak či onak sa ale s nastupujúcou zimou prinajmenšom prestávate behaniu venovať. Jednoducho je príliš veľká zima a v teplotách okolo 0 °C by sa predsa behať nemalo. V skutočnos

prejsť na článok