Pravlasťou akupunktúry je Čína, kde bola nazvaná čžeň-czju, čo v hrubom preklade znamená liečbu bodaním a nahrievaním. Ide o liečebnú metódu, ktorú môžeme považovať za jednu z najstarších. Jej vek sa odhaduje na 5 tisíc rokov. Podľa niektorých autorov sa jej začiatky datujú až do staršej doby kamennej. Zrejme už pračlovek prišiel na to, že náhodné poranenia rôznych častí tela súvisia so zmenšením iných ťažkostí, prípadne až s vyliečením niektorých ochorení a že tieto účinky možno dosiahnuť aj poranením arteficiálnym. Vďaka výnimočnej pozorovacej schopnosti i usilovnosti a trpezlivosti prastarých liečiteľov sa akupunktúra zdokonaľovala na liečebný systém. Tento bol prenášaný hlavne ústnym podaním a od 2. storočia pred Kristom aj literárno-medicínskymi spismi. V celej histórii medicíny je akupunktúra jedným z najčastejšie používaných postupov overeným na biliónoch klinických pokusov. Aj v súčasnosti je najviac rozšírená a používaná, pretože sa ňou lieči viac ako tretina ľudstva na zemeguli. V Číne predstavuje liečbu číslo 1, pretože sa ňou lieči azda každý občan a každý lekár ju ovláda. Podobná situácia je aj vo Vietname a v ostatných krajinách Orientu. Vykonáva sa však čoraz častejšie aj v USA, Kanade a už tradične aj vo všetkých európskych krajinách. Definícia Akupunktúra je široko interdisciplinárny odbor klinickej medicíny, ktorý sa zaoberá možnosťami využitia systému akupunktúry v prevencii, diagnostike, liečbe a v návratnej starostlivosti. Systém akupunktúry zahrňuje množinu filozofických, empirických, klinických, experimentálnych, vedecko-výskumných a metodologických poznatkov o holistických vzťahoch sústavy bodov a dráh i ostatných projekčných zastúpení k samoregulujúcemu sa systému organizmu. Podstata účinkov akupunktúry spočíva v cielenom ovplyvňovaní organizmu stimuláciou presne určených miest na povrchu tela, ktoré sa nazývajú aktívne body. Stimulácia sa vykonáva zavádzaním špeciálnych akupunktúrnych ihiel do štruktúry aktívneho bodu (vlastná akupunktúra), alebo aplikáciou iných podnetov (modifikované a pridružené techniky). Z veľkého množstva rozličných modalít stimulácie sa najčastejšie používa aplikácia: -lokalizovaného tlaku a masážnych úkonov pri akupresúre - podtlaku pri bankovaní, - tepla a chladu pri moxibuscii a kryopunktúre, - elektrického prúdu pri elektropunktúre a elektroakupunktúre, - svetelného alebo laserového lúča pri fotopunktúre a laseropunktúre, - zvuku a ultrazvuku pri sonopunktúre a ultrasonopunktúre, - statického magnetického, alebo pulzujúceho elektromagnetického poľa pri magnetopunktúre a magnetoterapii, - roztokov alopatických i homeopatických liekov do aktívnych bodov pri farmakopunktúre a homeosiniatrii, - roztokov chemických látok pri chemopunktúre, - stimulačného pôsobenia cudzorodých látok (napríklad catgut, hodváb, talcum venetum) zavádzaných do aktívnych bodov a podobne. Na stimuláciu sa volia buď aktívne body klasickej korporálnej akupunktúry, alebo bodové a zonálne projekčné zastúpenia orgánov, funkcií a častí tela v tzv. mikrosystémoch: ušnice pri aurikuloterapii a aurikulomedicíne, dlane a chodidla pri manuspunktúre, podopunktúre, a pri metodike Su-jok, vlasatej časti hlavy pri kraniopunktúre, nosa a tváre pri rinopunktúre a faciopunktúre, dutiny ústnej a nosovej pri oropunktúre a nazopunktúre a ďalších. Vlastná akupunktúra, ihly pre akupunktúru Najúčinnejší a najčastejšie vykonávaný spôsob stimulácie aktívneho bodu je vpich ihly pri vlastnej akupunktúre. V dávnych dobách sa na podráždenie používali ostré predmety z rozličných v prírode dostupných materiálov. Boli to napríklad ostré úlomky kameňa, kostenné ihly (z rybacích kostí a ostrých kostných úlomkov), triesky z bambusu či iných drevín, tŕne a podobne. Až oveľa neskôr, po objave možností využitia kovov boli postupne nahrádzané ihlami zo železa, ocele, striebra a zlata. V diele Chuan-di nej-cziň, napísanom pred 2000 rokmi sa píše o deviatich ihlách používaných pri liečbe ( obr.1). Niektoré z nich sa používali pri akupunktúre, iné pri masáži bodov a niektoré slúžili na vykonávanie drobných chirurgických zákrokov a/alebo na púšťanie krvi. V orientálnych krajinách sa používali aj ihly z drahých kovov – najmä zo zlata a striebra. V tradičnej akupunktúre totiž zlato, ako žltý kov symbolizuje slnko a predstavuje teda Jang, striebro možno prirovnať k mesiacu – predstavuje teda Jin. V bežnej praxi používané zlaté ihly sú zliatinou zlata, striebra a medi. Používajú sa pri hypofunkciách, vyčerpaní, pri bolestiach spôsobených zápalom. Strieborné ihly sú zliatinou striebra a medi a používajú sa pri hyperfunkciách a pri bolestiach traumatického pôvodu. Molybdénové ihly majú podobne ako zlaté tonizačné pôsobenie. Oceľové ihly sú vyrobené z chróm-molybdén-wolfrám-striebornej ocele a vykazujú neutrálne pôsobenie. V našej akupunktúrnej praxi sú najviac používané. Sortiment v súčasnosti vyrábaných ihiel je veľký a rozmanitý ako čo do veľkosti, tvaru, hrúbky a účelu použitia, tak aj materiálov z ktorých sú zhotovené. Možno ich zaradiť do niekoľkých skupín: Tenké (filiformné) oceľové ihly rozličnej dĺžky – od 1 do 20 cm., ich hrúbka sa pohybuje v priemere od 0,25 do 4,0 mm (obr.2). Sú zhotovené z oceľového drôtu, ktorý je na jedom konci zaostrený a na druhom namotaný tak, že tvorí držadlo ihly. Keďže ide o ihly určené na opakované používanie, sú vyrobené z kvalitnej, nehrdzavejúce, vysokoleštenej a zdravotne nezávadnej ocele. Tenké oceľové ihly pre jedno použitie sú z oceľového drôtu na ktorý je nalisovaná rukoväť z umelej hmoty. Sú na trhu tiež v rozličných veľkostiach odlíšených navzájom farbou rukoväte. Jednou z modifikácií sú sterilné ihly zasunuté v plastikovej rúročke, ktorá je asi o 2 mm kratšia ako ihla. Po priložení rúročky s hrotom ihly na aktívny bod to umožňuje veľmi rýchle a prakticky nebolestivé zavedenie ihly do tkaniva príklepom prsta na vyčnievajúci koniec ihly. Trojhranná ihla je oveľa hrubšia a používa sa pri vpichoch do bodov prvej pomoci, najmä na špičkách prstov pri poruchách vedomia. Kožná ihla má tvar kladivka (Mej chua čžeň) v ktorom sú zasadené malé, ostré oceľové ihly tak, aby ich hroty boli v jednej rovine. Podľa počtu ihiel v kladivku sa rozlišujú dva druhy: tzv. Slivkový kvet, ktorý má 9 ihiel a Sedem hviezd so siedmimi ihlami. (obr. 3) Liečba kladivkom sa vykonáva ľahkým, elastickým a rytmickým poklopom na body akupunktúry, alebo na bolestivé miesta. Metodika je nebolestivá, hodí sa preto na liečbu detí a chorých obávajúcich sa vpichu ihly. Intradermálne ihly – mikroihly sa vyrábajú vo viacerých modifikáciach (obr.4). Krátke, tenké a rovné ihly sú v tvare T, alebo zakončené malým očkom, prípadne špirálou. Ich dĺžka sa pohybuje od 2 do 14 mm. Ďalej sú to ihly podobné pripináčiku, alebo malému terčíku. Jeden koniec je zabrúsený do kužeľovitého hrotu, druhý je stočený do tvaru kruhu o priemere 3-4 mm a oproti hrotu ohnutý o 90 stupňov. Často sa používajú aj mikroihly systému Medic X alebo ASP. Sú to oceľové mikroihly originálnej konštrukcie s kužeľovitým hrotom, ktorý je spojený s magnetickou platničkou vyčnievajúcou nad kožu. Takýto tvar umožňuje rýchle zavádzanie ihly špeciálnym zavádzačom a súčasne aj zabraňuje samovoľnému vypadávaniu ihly. Všetky mikroihly sa po zavedení prelepujú terčíkom kvalitného leukoplastu a ponechávajú in situ niekoľko dní, maximálne 2 -3 týždne. Aktívne body akupunktúry Vpich ihly alebo iný spôsob podráždenia sa vykonáva na koži alebo na slizniciach v empiricky určených miestach, ktoré sa nazývajú aktívne body. Tradičná akupunktúra ich nazýva životné a má pre ne kvetnaté názvy odvodené z lokalizácie, poetického prirovnania alebo účinku (Božská ľahostajnosť, Brána sluchu, Lotosový kvet, More svetla a podobne). V tradičnej akupunktúre sa opisovalo 365 aktívnych bodov. V priebehu stáročí sa ich počet postupne zväčšoval, dnešná akupunktúra opisuje už okolo tisíc bodov. V bežnej praxi sa však používa približne iba 200 bodov. Moderný, najmä histologický výskum dokázal veľa zvláštností bodov v porovnaní s ostatným povrchom tela. V miestach ich kožnej projekcie je stenčená epidermis, ktorá súčasne obsahuje aj viac voľných nervových zakončení. Aktívne body majú priemer 5-7 mm a obsahujú viac receptorov a efektorov ako ich okolie. Obsahujú aj nahromadenia hladkých svalových vláken a žírnych buniek. Majú zvýšenú citlivosť na tlak, o niečo vyššiu teplotu, zvýšenú hladinu metabolických procesov, nižší elektrický kožný odpor a vyšší elektrický potenciál. Každý aktívny bod má intímne spojenie s vegetatívnou nervovou inerváciou určitých vnútorných orgánov a tkanív. Z toho vyplýva jeho informačný vzťah k stavu a funkcii týchto orgánov a súčasne aj sama funkcia bodu realizovaná biologickou spätnou väzbou. Dôležitosť každého bodu je priamo úmerná počtu takýchto napojení. V súlade s tým sa niektoré aktívne body používajú len veľmi zriedka, iné veľmi často. Zvláštnosťou aktívnych bodov a akupunktúry sú tzv. očakávané charakteristické pocity alebo pocity de čchi, ktoré vznikajú po zavedení ihly do efektívnej štruktúry aktívneho bodu. Pripomínajú pocit tlaku, napätia, tŕpnutia či elektrického výboja. Je to podobný pocit, ako keď sa udrieme do lakťa a podráždime tak nervus ulnaris tzv. brňavka. Ich objavenie sa slúži ako kritérium správneho zavedenia ihly a zasiahnutia aktívneho bodu. Technika akupunktúry Prienik ihly cez povrchové vrstvy kože predstavuje najbolestivejšiu časť celej akupunktúry. Musí sa preto uskutočniť čo najrýchlejšie. Pri vpichu treba vyvinúť určitý individuálne rôzny osový tlak, aby hrot ihly prenikal do hĺbky čo najrýchlejšie v žiadanom smere. Najosvedčenejšou technikou je fixovanie držadla ihly medzi bruškom palca z jednej a bruškami 2. a 3. prsta z druhej strany. Malíček sa pritom opiera o telo pacienta v blízkosti miesta vpichu (obr.5). Fixácia ruky pomáha zabezpečovať správny sklon ihly. Pri druhej najčastejšie používanej metodike sa ihla drží medzi bruškami palca a prostredníka, ukazovák spočíva na vrchole držadla a vykonáva aj mierny tlak v smere vpichu. Je samozrejmé, že ovládanie správnej techniky vpichu vyžaduje určitú rutinu, ktorú začiatočník môže získať nácvikom vpichu napríklad do zemiaka, klbka vlny a podobne. Ak je koža zvráskavelá alebo ochabnutá (napríklad na bruchu) odporúča sa napnúť ju medzi palcom a ukazovákom druhej ruky, čo umožní ľahší vpich. Dôležitý je aj smer vpichu ihly. Vo všeobecnosti platí, že ak sú aktívne body v svalstve, na vykonanie hlbokého vpichu sa používa kolmý vpich. Šikmý vpich približne v uhle 45 stupňov sa vykonáva tam, kde hrozí poškodenie vulnerabilných štruktúr uložených pod kožou – napríklad v oblasti brucha, na tvári a podobne. Horizontálny vpich pod uhlom asi 15 stupňov sa používa najmä vtedy, keď je účelné jedným vpichom prepojiť niekoľko aktívnych bodov (tzv. penetračná punktúra). Samozrejmým predpokladom je, že každý vpich sa musí vykonávať sterilne pri dodržaní tých istých kautel, ako sa vyžadujú pri vpichu injekčnej ihly alebo pri chirurgickom výkone. Akupunktúrne ihly pre opakované použitie sa sterilizujú v autokláve, alebo v horúcovzduchovom sterilizátore podľa platných predpisov. Dezinfekcia kože v mieste vpichu sa vykonáva benzínalkoholom alebo ajatínom. Liečba akupunktúrou je účinná vo všetkých fázach ochorenia: - už v samých začiatkoch na úrovni subcelulárnej a celulárnej informačnej poruchy, keď sa ochorenie navonok ešte nijako neprejavuje a nemožno ho zistiť ani najmodernejšími metódami prístrojovej a laboratórnej diagnostiky, - v štádiu funkčných porúch, keď sa už ochorenie prejavuje rôznymi subjektívnymi ťažkosťami, ale jeho podstatu môže súčasná diagnostika iba zriedkakedy zistiť a dokázať, - v štádiu, keď choroba už začína zapríčinovať organické zmeny a na základe klinických prejavov ho už konvenčná medicína dokáže diagnostikovať, - po skončení ochorenia tým, že organizmu pomáha vyrovnať sa s jeho následkami a napomáhať k čo najväčšej a najrýchlejšej kompenzácii stratených funkcií. Koncepcie akupunktúry Akupunktúra rovnako ako celá tradičná čínska medicína používa celostný prístup k človeku a k jeho zdraviu. Usiluje sa liečiť nie jednotlivé orgány či choroby, ale ovplyvňuje celého človeka v jednote jeho tela a duše. Jej cieľom, ako vravia orientálci, je “vytrhnúť koreň choroby”, usmerniť všeky narušené funkcie organizmu a opätovne dosiahnuť zdravie. Mechanizmus pôsobenia akupunktúry v súlade s názormi systémovo-psycho-kybernetickej a reflexnej koncepcie spočíva v tom, že podráždenie aktívnych bodov spôsobí vyslanie impulzov nielen k chorej časti tela, ale aj do mozgu a do celého organizmu. Dôsledkom je akoby naštartovanie množstva reakcií – od miestnych až po celkové, ktoré v konečnom dôsledku môžu zlepšiť zdravotný stav, alebo dosiahnuť uzdravenie pacienta v dôsledku zlepšenia informačného prenosu, úpravy porúch spätnej väzby a regulačného ovplyvnenia riadiacich i riadených subsystémov organizmu. Cielenosť generovanej informácie je umocnená aj priamym relačným vzťahom aktívnych bodov k vnútorným orgánom a funkciám organizmu. Komplexná reakcia je potom namierená na normalizáciu funkcie s minimalizáciou odchýlky. Akupunktúra pôsobí na celý systém informačného prenosu a na všetky ochorenia vyvolané čiastočným alebo úplným zlyhaním mechanizmu negatívnej spätnej väzby. Odstraňuje ich príčinu - je teda liečbou kauzálnou. Terapeutické ovplyvnenie veľmi častých porúch s takouto etiopatogenézou vysvetľuje veľkú indikačnú šírku a interdisciplinárnu pôsobnosť akupunktúry. Séria podráždení vedie k navodeniu homeostázy buď v pôvodných podmienkach, alebo v podmienkach adekvátnej adaptácie organizmu. Tradičná koncepcia akupunktúry vychádza zo štyroch základných teórií: - z teórie jednoty sveta Tao a jeho zložiek Jang a Jin, - z teórie kolobehu životnej sily Qi, - z učenia o piatich prvkoch (Teória Wu-Hsing) - z teóre Jing-Luo, ktorá pojednáva o dráhach a ich kolaterálach a - z teórie funkčných regulačných okruhov tvorených orgánmi Zang a Fu. Koncepcia jednotného vesmírneho zákona Tao vychádza z predpokladu nezmieriteľného zápolenia a súčasne aj neodlučiteľnosti dvoch foriem existencie : Jang a Jin. Jednota sveta Tao sa dosahuje večnou osciláciou medzi nimi, ich vzájomne sa podmieňujúcim zrodom a zánikom i dynamickým vyrovnávaním rovnováhy. Súhru a vzájomnú neoddeliteľnosť obidvoch princípov, teda jednotu Tao, graficky vyjadruje čínska monáda (obr.6). Je to symbol dvoch proti sebe bojujúcich a pritom navzájom spletených rýb. Každý z princípov v sebe obsahuje zárodok toho druhého v podobe krúžku opačnej farby. Vo všeobecnosti a veľmi zjednodušene možno povedať, že Jin – ženský princíp – predstavuje všetko pasívne, stále a nepohyblivé. Jang – mužský princíp – všetko kladné, aktívne a expanzívne. Ku každému z nich možno priradiť veci a javy protichodného charakteru, ktoré sa navzájom podmieňujú a doplňujú. Podľa toho napríklad Jin, ktorý zodpovedá zemi, obsahuje noc a tmu, vlhkosť a chlad, slabosť a nedostatok atď. a Jang, ktorý zodpovedá nebu, obsahuje svetlo a deň, leto, teplo a oheň, silu a dostatok, zdravie a dobro. Hĺbku a logiku princípu polarity lepšie pochopíme, keď si uvedomíme, že noc dáva zrod dňu a naopak, že zimu vystrieda leto, že aj pojem dobra by strácal svoj zmysel, keby nebol aj jeho protipól zlo, že na oblohe sa pravidelne strieda slnko a mesiac a podobné zákonitosti panujú aj v celom vesmíre. Zákon neustáleho boja a dynamického vyrovnávania sa uplatňuje aj v organizme človeka. Spánok sa strieda s bdením, po kontrakcii svalu nastáva jeho relaxácia, po vdychu výdych atď. Činnosť srdca je pravidelným striedaním systoly predstavujúcej kontrakciu a aktivitu (Jang) a diastoly, teda pasivity a relaxácie (Jin). Všetko v organizme tvorí teda jednotu vďaka pôsobeniu Jangu a Jinu. Ak sú v rovnováhe, panuje v organizme súlad, teda zdravie. Nerovnováha - prevaha jedného z princípov vyvolá zákonite nesúlad životných procesov a rezultujúce ochorenie organizmu. Teória kolobehu životnej sily Qi (čítaj čchi). Podľa predstáv starovekých čínskych filozofov je Qi nehmotná a neviditeľná látka, „životná energia“, ktorá koluje celým organizmom a je základom a predpokladom vzniku a vývoja všetkého hmotného a viditeľného. V ľudskom organizme je Qi akýmsi fluidom života, ktoré ovláda, riadi a spojuje všetky orgány a koordinuje ich funkcie. Je formou energie, ktorá oživuje hmotu i seba a je podstatou života. Na to, aby mohla plniť všetky svoje funkcie je potrebné, aby jej prejavy boli riadené a usmerňované princípmi Jang a Jin. Kolobeh životnej energie v dráhach akupunktúry predstavuje akoby energetickú vlnu šíriacu sa celým organizmom. Jej vrchol prechádza striedavo jednotlivými orgánmi v priebehu 24-hodinového cyklu tak, že maximum energetickej náplne (funkčnej aktivity) je v každej z dráh dve hodiny. Tento kolobeh tvorí tzv. orgánové hodiny (obr.7). Ich poznanie je dôležité nielen pre diagnostiku, ale aj pre liečbu. V čase maxima a minima možno totiž príslušnú dráhu najlepšie ovplyvniť. Začiatok – prvá polovica dvojhodinového biorytmu sa zhoduje s narastaním aktivity príslušného orgánu a je najvhodnejším obdobím jeho tonizácie. Druhá polovica predstavuje pokles aktivity a najvhodnejší čas pre vykonanie sedácie. Učenie o piatich prvkoch Tzv. Teória Wu-Hsing (učenie o piatich prvkoch) pojednáva o zákonitostiach vzájomných vzťahov piatich prvkov (elementov): dreva, ohňa, zeme, kovu a vody. Tieto prvky sú navzájom pospájané a ovplyvňované (rodia sa jeden z druhého, pričom sa navzájom aj ovládajú, potláčajú a pokorujú). Podľa tradičných názorov vznikli z Tao a Qi činnosťou Jinu a Jangu. Predstavujú základné stavebné kamene všetkých vecí a javov, ktoré plodia vzájomnou súčinnosťou. (obr.8) K nim, ako k základným filozofickým entitám sa priraďujú všetky ostatné veci a javy, ktoré majú spoločné podstatné vlastnosti. Takéto zatriedenie a klasifikáciu vyjadruje tabuľka analógií (obr.10). Prvky sa podľa vzájomného vzťahu zaraďujú za sebou do kruhu a vyjadrujú konštruktívne i deštruktívne relácie - sú to vzťahy rodenia a ovládania. Vzájomné rodenie (podpora) – tzv. cyklus Sheng, podľa ktorého (postupujúc v smere pohybu hodinových ručičiek) drevo živí oheň (umožňuje horenie), horením dreva vzniká zem (popol), zem vytvára kov (ktorý sa taví z rudy – zeme), kov produkuje vodu (ktorá sa zráža – rosí na kove) a voda umožňuje rast dreva (výživa stromov). Pri postupe opačným smerom, proti pohybu hodinových ručičiek sa objavujú inhibičné vzťahy oslabovania – tzv cyklus Ko: zem oslabuje (dusí) oheň, oheň oslabuje (páli) drevo, drevo oslabuje (vsakuje) vodu, voda spôsobuje oslabovanie (koróziu) kovu a kov rozrušuje (orie) zem. K jednotlivým prvkom sa pridružujú aj symbolické orgány (obr.9). Vzťahy podpory, oslabovania a ničenia pôsobia aj vo vzťahu medzi orgánmi. Poznanie vzťahov v tabuľke analógií (obr.10) umožňuje v tradičnej čínskej medicíne nielen vysvetľovanie spôsobu vzniku chorôb (napríklad pri chorobách pečene patogénne pôsobenie vetra na jar, alebo vplyv patogénneho pôsobenia tepla v lete na vznik ochorení srdca či na väčší výskyt ochorení obličiek v zimnom období a podobne), aj voľbu optimálnej možnosti ich správneho terapeutického ovplyvnenia. Teória Jing-Luo (učenie o dráhach) V staročínskych prácach, ale aj vo väčšine súčasnej odbornej literatúry sú aktívne body zoskupené do tzv. dráh. Prebiehajú kraniokaudálne, súbežne s dlhou osou tela. Každá dráha má svoj vonkajší priebeh – po povrchu tela a vnútorný priebeh – cez vnútorné orgány. Od orgánov, ktoré dráhy zásobujú, získali aj svoj názov. Podľa tradičného rozdelenia existuje 12 hlavných (orgánových) dráh (z ktorých dve – dráha perikardu a dráha troch častí tela nezodpovedajú orgánom, ale funkciám organizmu) a 2 nepárové (stredové) dráhy na prednej a zadnej strane tela, ktoré majú tiež prevažne funkčnú pôsobnosť. Okrem týchto hlavných dráh existuje ešte 6 dráh mimoriadnych, 15 dráh spojovacích Luo-Mo a 12 dráh šľachovosvalových. Všetky orgánové dráhy sú symetricky párové, majú dve vetvy – pravú a ľavú. Dráhové vetvy obidvoch strán sú navzájom prepojené kolaterálami a prednou i zadnou strednou dráhou. Desať orgánových dráh je vo vzťahu k jednému z vnútorných orgánov (Zang), alebo povrchových orgánov (Fu), dve sú vo vzťahu k dôležitým funkciám organizmu. Na každej orgánovej dráhe je niekoľko dôležitých tzv . hlavných (štandardných) bodov. Ich dôležitosť spočíva v tom, že sú použiteľné pre prax, pretože intenzívne ovplyvňujú organizmus. Tonizačný bod sa nabodáva vtedy, keď treba povzbudiť orgán podliehajúci príslušnej dráhe. Ak je v dráhe a v príslušnom orgáne veľa energie a treba ich utlmiť, používa sa bod sedatívny. Bod prameňa zosilňuje účinok obidvoch predchádzajúcich bodov a je účinný pri liečbe chronických ochorení. Spojovací bod (bod prechodu Luo) sa používa vtedy, keď treba previesť energiu z dráhy s nadbytkom Qi do dráhy trpiacej jej nedostatkom. Poplašné body sa nachádzajú na prednej strane brucha a hrudníka a majú relačné vzťahy s príslušnými vnútornými orgánmi. Súhlasné body pôsobia prevažne v tlmivom zmysle. Pre lepšie pochopenie uvedieme niekoľko najdôležitejších údajov o 14 hlavných dráhach. (obr. 11, 12 a 13) Za názvom dráhy v slovenčine je uvedený jeho latinsko-grécky preklad a skratka dráhy. Táto sa uvádza aj v odbornej literatúre pri opise bodov tak, že k skratke sa pridáva poradové číslo bodu na príslušnej dráhe. Dráha pľúc (pulmo) P Polarita dráhy Jin, počet bodov na dráhe 11. Riadiacim orgánom sú pľúca, spárovaným orgánom hrubé črevo. Maximálny čas podľa orgánových hodín: 03 – 05 hodina. Dráha hrubého čreva (intestinum crassum) IC Polarita dráhy Jang, počet bodov 20. Riadiacim orgánom dráhy je hrubé črevo, spárovaným orgánom sú pľúca. Maximálny čas : 05 – 07 hodina Dráha žalúdka (gaster) G Je to jangová dráha, ktorá má 45 bodov. Riadiaci orgán dráhy je žalúdok, spárované orgány slezina a pankreas. Maximálny čas podľa orgánových hodín: 7 – 9 hodina. Dráha sleziny a pankreasu (lien-pancreas) LP Polarita Jin, počet aktívnych bodov 21. Riadiaci orgán: slezina – pankreas, spárovaný orgán žalúdok. Maximálna energetická náplň 09 – 11 hodín. Dráha srdca (cor) C Jinová dráha, ktorá má 9 bodov. Jej riadiacim orgánom je srdce, spárovaným orgánom tenké črevo. Maximálny čas dráhy podľa orgánových hodín je od 11. do 13. hodiny. Dráha tenkého čreva (intestinum tenue) IT Polarita Jang, počet bodov 19. Maximálny čas podľa orgánových hodín : 13 – 15 hodín. Riadiaci orgán dráhy: tenké črevo, spárovaný orgán: srdce. Dráha močového mechúra (vesica urinaria) VU Dráha polarity Jang má 67 aktívnych bodov. Maximálny čas dráhy: 15 – 17 hodina. Riadiaci orgán: močový mechúr, spárovaný orgán: obličky . Dráha obličiek (ren) R Jinová dráha ktorá má 27 bodov. Jej maximálny čas podľa orgánových hodín je od 17. do 19. hodiny. Riadiaci orgán: obličky, spárovaný orgán: močový mechúr. Dráha perikardu (pericardium) PC Dráha polarity Jin - má 9 aktívnych bodov. Riadiacim orgánom dráhy je perikard, spárovaným orgánom sú tri časti tela. Maximálny čas : 19 - 21 hodina. Dráha troch častí tela (tres igni) T Dráha polarity Jang s počtom 23 bodov. Riadiacim orgánom dráhy sú tri časti tela, spárovaným orgánom je perikard. Maximálny čas : 21 – 23 hodín. Dráha žlčníka (vesica fellea) VF Polarita Jang a počet bodov na dráhe: 44. Riadiaci orgán dráhy je žlčník, spárovaný orgán pečeň. Maximálny čas dráhy podľa orgánovch hodín je od 23. do 01 hodiny. Dráha pečene (hepar) H Polarita dráhy Jin, počet bodov na dráhe je 14. Riadiaci orgán dráhy je pečeň, spárovaný orgán žlčník. Maximálny čas dráhy podľa orgánových hodín: 01 – 03 hodina. Dráha predná stredná (Jenn Mo) JM Polarita Jin, počet bodov na dráhe 24. Dráha nemá prislúchajúci vnútorný orgán. Tradičná medicína jej pripisuje vplyv na reprodukčné funkcie. Má vzťah k biologickej funkcii mimoriadneho orgánu – maternice. Je v spojení so všetkými dráhami Jin, na ktoré má kontrolný vplyv. Okrem toho cez poplašné body Mu pôsobí na niektoré vnútorné orgány. Zadná stredná dráha (Tou Mo) TM Polarita Jang, počet bodov dráhy je 28. Dopĺňa sa s funkčne protikladnou dráhou Jenn Mo. Zadná stredná dráha tiež nemá prislúchajúci vnútorný orgán, má však kontrolný a vládnuci vplyv na všetky dráhy Jang. Prechádza cez miechu a mozog, preto jej funkcie sú spojené s funkciou centrálneho nervového systému. Podľa tradičnej medicíny sú mozog, miecha a kostná dreň posudzované ako mimoriadne orgány, ktoré sú v úzkom funkčnom vzťahu s touto dráhou. Terapeutické pôsobenie akupunktúry Od všetkých iných spôsobov liečby sa akupunktúra odlišuje tým, že cielene pôsobí hlavne na štruktúry uložené v hĺbke tkaniva a dráždi proprioreceptory, čím využíva inak nepoužívané vstupy a kanály informačného prenosu. Signály vznikajúce podráždením príslušných aktívnych bodov buď zintenzívňujú činnosť zodpovedajúceho orgánu - ak bola znížená, alebo naopak, zoslabujú ju - ak bola zvýšená. Komplexná reakcia organizmu je teda vždy namierená na normalizáciu funkcie, na dosiahnutie hodnoty čo najbližšej k norme. Vykonávanie akupunktúry sleduje tieto hlavné ciele: - blokovať a modulovať prenos signálov bolesti na rôznych úrovniach nervového systému, - tlmiť alebo odstraňovať ložiská chorobnej vzruchovej aktivity, - pôsobiť preventívne a profylakticky, diagnostikovať a upravovať akútne alebo chronicky narušené regulácie vnútorných orgánov a ich funkcie, - pôsobiť sedatívne, imunostimulačne a psychoregulatívne, - zlepšovať narušené motorické a senzorické funkcie a zvyšovať kvalitu života. Indikácie a kontraindikácie akupunktúry Akupunktúra spolu s jej modifikáciami a pridruženými technikami je indikovaná v širokej oblasti klinickej medicíny. Možno ju úspešne používať pri diagnostike, prevencii, kauzálnej a symptomatickej liečbe a doliečovaní asi 350 rozličných ochorení a porúch. Pri kvalifikovanom vykonávaní nemá nijaké nepriaznivé vedľajšie účinky. Naopak tým, že pomáha zmenšovať množstvo užívaných liekov (najmä analgetík , sedatív, hypnotík a analeptík) zmenšuje nebezpečenstvo patológie farmakoterapie. Ide tu vlastne o ekológiu vnútorného prostredia človeka, o jeho ochranu pred poškodením v dôsledku nadmerného príjmu a nepriaznivých vedľajších účinkov liečiv a chemikálií. Terapeutické použitie akupunktúry je indikované pri všetkých funkčných poruchách a ochoreniach, pri algických a alergických ochoreniach, pri imunodeficientných stavoch rôznej etiológie, lokalizácie a intenzity, pri psychických a psychogénnych poruchách, neurózach a pseudoneurózach a pri stavoch spojených s poruchami pohybových funkcií. Ďalšie indikácie predstavujú zápalové, vertebrogénne a reumatické ochorenia. Veľmi dôležitou indikačnou oblasťou akupunktúry je liečba civilizačných ochorení, psychosomatických porúch a návykových stavov. Akupunktúra sa používa aj ako spôsob znecitlivenia pri chirurgických výkonoch a pri bezbolestnom vedení pôrodu. Nachádza možnosti uplatnenia aj u takých chorých, u ktorých je medikamentózna liečba s ohľadom na precitlivenosť, alebo poškodenie parenchýmových orgánov kontraindikovaná, a konečne aj vtedy, keď predchádzajúca liečba nepriniesla očakávané priaznivé výsledky. Akupunktúra je kontraindikovaná pri hemofílii a iných krvácavých stavoch, v gravidite, pri náhlych príhodách brušných vyžadujúcich urgentný chirurgický zákrok a pri akútnych psychózach s motorickým nepokojom. Pri liečbe zhubných novotvarov možno akupunktúru použiť ako pomocnú liečbu na potlačenie bolesti, alebo iných príznakov. Akupunktúra sa nesmie vykonať u stavov, kde nie je určená diagnóza ochorenia a hrozí nebezpečenstvo z omeškania inej potrebnej liečby. Nevhodné je aj vykonávanie akupunktúry nelekárom, alebo lekárom ktorý ju dostatočne neovláda. Akupunktúra sa uplatňuje predovšetkým ako zložka komplexnej liečebnej a preventívnej starostlivosti. Vo vhodných indikáciach je účinná, bezpečná a ekonomická. Pri jej vykonávaní možno pri minimálnom technickom vybavení docieliť dobré výsledky tak v nemocnici, ako aj v terénnych podmienkach a v ambulantných zdravotníckych zariadeniach. Jej adekvátne použitie umožňuje skrátiť čas trvania liečby a pracovnej neschopnosti. Súčasne možno dosiahnuť úsporu finančných nákladov na liečbu. Veľkým pozitívom akupunktúry je, že nepoužíva nijaké postupy, ktoré by mohli organizmu škodiť (ako napríklad vpravovanie cudzorodých látok, alebo poškodzovanie niektorých štruktúr). Naopak, celým svojim pôsobením na nervový i neurohumorálny systém a zásahom do energometabolických procesov sa usiluje mobilizovať obranné sily organizmu, normalizovať, regulovať a doladiť jeho normálne fyziologické pochody. Základnou a neoddiskutovateľnou podmienkou vykonávania akupunktúry je predchádzajúce podrobné vyšetrenie pacienta a určenie presnej diagnózy ochorenia, alebo aspoň patogenézy funkčnej poruchy. Pri nedodržaní tejto podmienky by sa totiž mohla prihodiť najzávažnejšia komplikácia v podobe omeškania inej potrebnej liečby. Diagnostika sa vykonáva všetkými dostupnými metódami súčasnej medicíny. Na spresnenie konvenčnej diagnózy a na určenie najvhodnejších terapeutických postupov slúži špeciálna akupunktúrna diagnostika (napríklad diagnostika podľa pulzu a jazyka, symptómová diagnostika, metóda Ryodoraku, Akabaneho test, elektroakupunktúra podľa Volla a iné metódy špeciálnej diagnostiky). Mechanizmy pôsobenia akupunktúry Analgetické pôsobenie – je najznámejšie a v praxi sa najčastejšie využíva. Jeho podstatou je zvýšenie prahu percepcie bolesti spôsobené najmä presynaptickou inhibíciou na rôznych úrovniach a modulačným pôsobením na supraspinálne vplyvy. Akupunktúra ovplyvňuje bolesť každého druhu. Liečbou par excelence je jej použitie pri esenciálnych bolestiach (pri neuralgii trojklanného nervu, pri fantómových bolestiach, reziduálnych bolestiach po herpes zoster a iných). Výrazne pôsobí aj na intenzitu symptomatickej bolesti, ktorá tvorí súčasť klinického obrazu mnohých ochorení. Okrem toho však dokáže ovplyvniť aj bolesť, ktorá má v organizme ešte len vzniknúť (napríklad keď sa použije ako spôsob znecitlivenia pri operácii, extrakcii zuba, alebo pri cystoskopii). Protibolestivé pôsobenie možno vyvolať podráždením všetkých aktívnych bodov a bolestivých miest kdekoľvek na povrchu tela (tzv. bodov Ashi). Niektoré aktívne body však vykazujú špecifický a generalizovaný antalgický účinok. Najdôležitejší z nich je 4. bod dráhy hrubého čreva He-gu, ktorý sa nachádza uprostred medzi prvým a druhým metakarpom. Sedatívne pôsobenie akupunktúry je veľmi výrazné najmä pri funkčných poruchách označovaných ako neurózy. Vyvolávajú ich poruchy adaptácie organizmu na veľmi silné alebo dlhodobo pôsobiace nepriaznivé podmienky vonkajšieho prostredia (stresové situácie, psychotraumy, celkové oslabenie organizmu, chronické vyčerpanie). Pri neurózach je akupunktúra liečbou kauzálnou, pretože normalizuje tonus a reaktibilitu vegetatívnej nervovej sústavy, vytláča patologickú dominantu a vyrovnávajúco až normalizujúco pôsobí na priebeh procesov podráždenia a útlmu v CNS. Okrem toho pôsobí aj výrazne symptomaticky na zvýšenú emotívosť, podráždenosť, pocity únavy, potenie, poruchy spánku a trávenia, bolesti hlavy, tlak a bolesti v prekordiu a podobné subjektívne ťažkosti. Výrazné sedatívne pôsobenie akupunktúry potvrdzuje aj klinická skúsenosť, že niektorí pacienti zaspávajú krátko po zavedení ihiel a po krátkom spánku sa zobúdzajú osviežení. Homeostatické pôsobenie akupunktúry je jedným z jej najdôležitejších terapeutických efektov. Výrazné zasahovanie do porúch dynamickej funkčnej rovnováhy pri zlyhávaní autoregulačných procesov je zrejmé na všetkých úrovniach aktivity organizmu od bunkového milieu cez regulačné sústavy takých funkcií, ako je dýchanie, činnosť srdca, gastrointestinálna motilita, svalový tonus, termoregulácia a endokrinná rovnováha, až po autonómny a centrálny nervový systém. Homeostatické pôsobenie akupunktúry sa v klinickej praxi prejavuje jej mnohostranným normalizujúcim a regulačným vplyvom. Potvrdením sú napríklad tieto klinicky a experimentálne overené príklady: - pri liečbe hypertenzie sa hodnoty krvného tlaku ustália na hodnote, ktorá je optimálna pre daného jedinca s ohľadom na východiskový stav, vek a stav jeho kardiovaskulárneho systému, - pri hypoglykémi sa hodnoty glykémie zvyšujú, pri hyperglykémii znižujú a dochádza ku glykozúrii, - stimulácia lipolýzy, signifikantné zníženie koncentrácie sérových triacylglycerolov, cholesterolu a celkových lipidov., - regulačné pôsobenie na motoricko-evakuačnú funkciu žalúdka a čriev, odstránenie spazmov a úprava peristaltiky, zmenšenie vnútrožalúdkového a intraduodenálneho tlaku a viscerálnych bolestí, obnovenie narušenej trofiky žalúdka, zlepšenie prekrvenia a reparačných procesov, - pri hypoacidite sa stimuluje sekrécia žalúdočnej šťavy, pri hyperacidite sa znižuje sekrécia HCl a acidita. - pôsobenie na krv - prejavuje sa normalizačná tendencia na červenú i bielu zložku, zvyšuje sa fagocytová aktivita a normalizuje sa fibrinolytická činnosť, zvyšuje sa obsah albumínov pri znižovaní hodnôt globulínov, znižuje sa obsah neesterifikovaných mastných kyselín a 11-ketosteroidov, upravuje sa lipidémia a zrážanlivosť krvi. - vplyv na ochorenie dýchacích ciest spočíva predovšetkým v normalizácii torakokinetiky, v koordinácii činnosti bránice a dýchacích svalov, súčasne sa znižuje tonus bronchov, množstvo bronchiálneho sekrétu a zlepšuje sa jeho transport z dolných dýchacích ciest. Akupunktúra má tiež výrazné normalizačné a regulačné pôsobenie na vonkajšie i vnútorné pohlavné orgány (úprava porúch menštruačného cyklu, úprava frigidity a impotencie, pôsobenie na spermatogenézu atď). Po liečbe nastáva zvýšenie celkovej výkonnosti a úprava telesných funkcií (spánku, chuti do jedenia, stolice) atď. - imunostimulačné pôsobenie akupunktúry. Podľa tradičných názorov je choroba spôsobená nielen pôsobením patogénov (napr. inváziou mikróbov), ale najmä slabosťou a nedostatočnou odolnosťou organizmu. Akupunktúra sa s úspechom používa pri liečbe infekčných, zápalových a alergických ochorení a to aj v takých prípadoch, keď ide o celkové zníženie odolnosti organizmu ( celkové vyčerpanie po dlhotrvajúcich a ťažkých ochoreniach, vysoký vek atď.) a tam, kde predchádzajúca liečba (vrátane antibiotickej) nebola úspešná. Akupunktúra býva účinná aj vtedy, keď bežnú liečbu nemožno použiť v dôsledku intolerancie, precitlivenosti, rezistencie a podobne. Mnohé výskumné práce dokázali, že akupunktúra stimuluje retikuloendoteliálny systém, ovplyvňuje leukocytózu a monocytózu, zvyšuje fagocytovú aktivitu, normalizuje fibrinolytickú činnosť, zvyšuje imunologickú a antigénnu aktivitu, zvyšuje tvorbu protilátok a celkovú obranyschopnosť organizmu. - úprava motorických porúch hybnosti. Výsledky klinického používania akupunktúry jednoznačne dokazujú jej účinnosť aj pri patologických poruchách motorických funkcií, teda pri stavoch s ťažkou poruchou v spinálno-motorickom okruhu. Možno spomenúť napríklad periférne parézy (Bellova obrna), hemiplégie, paraplégie, poliomyelitídy a stavy po náhlych cievnych mozgových príhodách. Liečba akupunktúrou dokázala podstatne zlepšiť mnohé z nich, a to aj vtedy, ak išlo o inveterované stavy nereagujúce na liečbu. Komplexný mechanizmus pôsobenia akupunktúry tu zahrňuje antidrómnu stimuláciu buniek predných rohov miechy a ich reaktiváciu mechanizmom spätnej väzby pôsobiacim cez Renshawove a Cajalove bunky v mieche a v adekvátnych kraniálnych ekvivalentoch. - pôsobenie na cirkuláciu krvi. Mnohostranné účinky regulačného pôsobenia zahŕňajú lokálnu i generalizovanú vazodilatáciu, zlepšenie koronárnej a cerebrálnej cirkulácie, úpravu zvýšeného tlaku krvi a srdcovej činnosti, úpravu koncentrácie sérového cholesterolu, triacylglycerolov a lipoproteínov, úpravu zmien rezistencie kapilár, zlepšenie hemodynamiky v kapilárnych oblastiach, zrýchlenie prúdenia krvi a zlepšenie prekrvenia. Dôsledkom vazodilatácie a úpravy mikrocirkulácie v oblasti arteriol a kapilár je okrem zlepšenia metabolizmu a okysličenia tkanív aj čiastočná úľava od bolesti, relaxácia spastických svalov, odplavenie prípadných edémov, kyseliny mliečnej a iných látok, úprava sekundárnych degeneratívnych zmien pri cievnych ochoreniach, diabete a podobne. Úpravou mikrocirkulácie v orbite, na očnom pozadí i v mozgu možno vysvetliť priaznivé pôsobenie akupunktúry pri očných ochoreniach a poruchách vízu. Výsledkom efektívnej generalizovanej vazodilatácie je aj zníženie zvýšeného tlaku krvi. - psychologické pôsobenie akupunktúry je všeobecne známe a uznávané. Jeho základom je regulatívne a normalizujúce pôsobenie na vegetatívny a centrálny nervový systém, ako aj výrazné celkovo upokojujúce a trankvilizačné pôsobenie. Všeobecne sa predpokladá, že ho vyvoláva najmä zásah vo formatio reticularis a v niektorých iných špecifických oblastiach mozgu. Mnohé experimentálne práce dokázali aj objektívne merateľné zmeny v chemickom metabolizme mozgového tkaniva po akupunktúre. Možno spomenúť napríklad zvýšenie koncentrácie dopamínov, enkefalínov, endorfínov a iných neurotransmiterov, hormónov a iných látok. - špecifické preventívne pôsobenie. Primárna prevencia vychádza z akupunktúrnej diagnostiky, ktorá dokáže zachytiť ochorenie s určitým časovým odstupom pred objavením sa prvých klinických príznakov. Použitie akupunktúry v latentnom štádiu ochorenia, v štádiu informačnej poruchy alebo v štádiu začínajúcich sa funkčných porúch tieto vylieči, čím sa predíde vzniku organického ochorenia. V praxi je najčastejšie využívaná sekundárna prevencia smerujúca k zastaveniu postupu choroby a k jej vyliečeniu. Patrí sem veľká väčšina indikácií akupunktúry. Aj tu možno zasahovať v predstihu s cieľom potlačiť recidívy niektorých ochorení (napr. pollinózy). Ošetrenie sa vykonáva v optimálnom časovom predstihu tak, aby akupunktúrou naštartované homeostatické a imunostimulačné deje kulminovali v predpokladanom termíne recidívy ochorenia. Klinickým výsledkom je, že sa ochorenie neprejaví vôbec, alebo jeho symptómy sú iba veľmi mierne. Konečne akupunktúra má veľké možnosti uplatnenia aj v terciárnej prevencii a v liečebnej rehabilitácii pri úprave následkov choroby, obnove porušených funkcií a urýchlení návratu pacienta do spoločnosti a pracovného procesu. Výskumy v akupunktúre Z najnovších výskumov sú fascinujúce práce objektivizujúce zvýšenú perfúziu mozgu po akupunktúre. Tieto ako prvý vykonal Prof. Dr. Gerhard Litscher so spolupracovníkmi z univerzity v Grazi v roku 1998 u zdravých dobrovoľníkov pomocou trojrozmerného Dopplerovho ultrazvuku a infračervenej spektroskopie. Autori pomocou špeciálnej prilby, do ktorej boli zabudované biosenzory a špeciálne sondy riadené počítačom a robotmi merali rýchlosť prietoku krvi v mozgových artériách a zásobovanie mozgu kyslíkom pred a po akupunktúre v aktívnych bodoch bežne používaných na liečbu očných ochorení. Pri inom pokuse sa meranie uskutočnilo po akupunktúre vykonanej v bodoch, ktoré tradičná čínska medicína odporúča pre zvýšenie perfúzie v arteria cerebri media. Výsledky boli celkom jednoznačné. Po akupunktúre v bodoch pre liečbu očí sa výrazne zvýšila rýchlosť prietoku v artérii zásobujúcej oko a priľahlé oblasti, pričom v arteria cerebri media k zmene nedošlo. Pri ďalšom pokuse to však bolo naopak. Rýchlosť prúdenia výrazne vzrástla v arteria cerebri media a pritom nebola zistená v iných artériách. Aj neskôr, pri ďalšom výskume bola jednoznačne dokázaná priama súvislosť medzi niektorými aktívnymi bodmi a príslušnými oblasťami mozgu. Popredný kórejský fyzik a neuroradiológ Prof. Zang-Hee Cho z University of California v roku 1998 zaznamenal aktivity mozgu po akupunktúre pomocou PET (Pozitrónová emisná tomografia), fMRI (Functional Magnetic Resonance Immagination) a MEG (Magnetoencefalografia mozgu). Pri tzv. vizuálnom schémate stimuloval aktívne body používané na liečbu očných ochorení, v druhom pokuse body používané pri liečbe porúch sluchu a ORL ochorení. Následnými meraniami jednoznačne dokázal existenciu zodpovedajúcich reakcií v zrakových a sluchových oblastiach mozgovej kôry. Vyššia rýchlosť prúdenia krvi sa prejavila zjasnením príslušných areí. V ďalších desiatkach výskumných a publikovaných prác spomínaní autori, ich spolupracovníci a nasledovníci dokázali, že optimálny účinok akupunktúry možno dosiahnuť iba stimuláciou príslušných aktívnych bodov a že je rozdiel medzi povrchovou stimuláciou a hlbokým vpichom spojeným s objavením sa fenoménu de Qi. Aj tento je objektívne zobraziteľný a vedie k normalizácii metabolizmu limbického systému, paralimbických štruktúr, prefrontálnej kôry, mozgového kmeňa a cerebella. Metodika liečby akupunktúrou Správna metodika liečby akupunktúrou musí vychádzať z reality – z individuality a stavu pacienta, charakteru a závažnosti ochorenia a ostatných okolností. Ich adekvátne vyhodnotenie podmieňuje stanovenie individuálneho liečebného plánu, účelný výber čo najmenšieho počtu najúčinnejších aktívnych bodov, určenie ich vzájomných kombinácií, striedania, charakteru stimulácie a podobne. Predpokladom pre dosiahnutie optimálneho výsledku liečby je tiež dobrý kontakt s pacientom, priebežná evaluácia výsledkov liečby a zosúladenie s inými postupmi (napríklad liečebná výživa, súčasná antibiotická liečba, postupy liečebnej rehabilitácie a podobne). Výber aktívnych bodov a určenie ich vzájomných kombinácií, ako aj zvolenie metodiky liečby musia vychádzať z diagnózy choroby alebo funkčnej poruchy a z dôkladnej anamnézy. Taktiež z charakteru, formy a štádia ochorenia, z jeho patogenetickej podstaty a z mechanizmov, ktoré ho udržiavajú. Ďalej zo stavu, reaktivity a individuality pacienta, z charakteru a účinnosti aktívnych bodov, ako aj z ich topograficko-anatomickej lokalizácie a inervačných spojov. Individuálny liečebný plán musí byť opodstatnený, teoreticky zdôvodniteľný a klinicky preverený. Pri výbere bodov možno vychádzať z postupov a pravidiel tradičnej medicíny. Tieto sú preverené tisícročnou empíriou a sú veľmi účinné. Ich nevýhodou však je veľká pracnosť, požiadavka veľkých predbežných vedomostí, ako aj ovládanie pulzovej a jazykovej diagnostiky. Pre bežnú prax sa nám ako najosvedčenejší ukazuje výber aktívnych bodov, ktorý súčasne zohľadňuje niekoľko pravidiel. Napríklad výber lokálnych bodov a/alebo aj bodov ASHI (pokiaľ sú prítomné) doplnený aktívnymi bodmi podľa segmentovej inervácie a špecificky účinnými bodmi s celkovým pôsobením. Pri ochoreniach vnútorných orgánov a pri liečbe algických stavov je do výberu vhodné zaradiť aj body z dráh prebiehajúcich cez postihnutú oblasť. Na výber bodov neexistuje všeobecne platný návod. Voľba bodov a určenie ich kombinácií i metodiky liečby odzrkadľujú do značnej miery individualitu lekára a snáď aj určitý druh umenia a intuície. Je nepochybné, že súhrn týchto daností navonok vyjadrený diagnostickou a liečebnou úspešnosťou lekára v praxi i jeho obľúbenosťou u pacientov, vychádza predovšetkým z jeho odborných teoretických znalostí (tak všeobecnomedicínskych, ako aj v odbore akupunktúra) a z nadobudnutých praktických skúseností. Detekcia aktívnych bodov Na to, aby sme mohli vyšetriť či stimulovať hociktorý aktívny bod, musíme presne poznať jeho polohu. Lokalizácia niektorých bodov sa uvádza vo vzťahu k okolitým anatomickým útvarom (kostné výčnelky, hranice svalov, hranica rastu vlasov a podobne). Pri niektorých iných bodoch to však nie je možné, preto ich polohu treba udávať vzdialenosťami od seba navzájom, alebo vzdialenosťou od niektorých anatomických útvarov. Avšak s ohľadom na to, že ľudia nie sú rovnakí ani vzrastom, ani hmotnosťou, nemožno tu používať absolútne miery (cm, mm). Dômyselnú mierku odvodenú od individuálnych proporcií tela vymysleli už starí číňania a nazvali ju cun. Individuálny cun predstavuje vzdialenosť medzi kožnými záhybmi prvého a druhého interfalangeálneho kĺbu tretieho prsta ruky (ľavej u mužov a pravej u žien), alebo aj šírka palca ruky. Ďalšie možnosti určenia individuálneho cunu a jeho násobkov ukazuje obr 14. Existuje aj menšia mierka – fen, ktorá vzniká rozdelením cunu na 10 dielikov. Relatívne vzájomné proporcie zohladňuje aj ďalšia staročínska miera – proporcionálny cun. Jednotlivé časti tela sú rozdelené na určitý počet tzv. proporcionálnych cunov. Na meranie proporcionálnych cunov slúži aj tzv. cunometer. Okrem uvedených mierok existuje ešte aj tzv. absolútny cun (3,2 cm), ktorý je u každého rovnaký a určuje sa ním hĺbka vpichu ihly. Záver V súčasnosti akupunktúra prežíva renesanciu v celosvetovom meradle. Stúpa počet erudovaných lekárov i úspešne liečených pacientov a zvyšuje sa počet špecializovaných i výskumných pracovísk. Akupunktúru uznáva a podporuje i Svetová zdravotnícka organizácia a Európska únia. V Slovenskej republike je samostatným subšpecializačným medicínskym odborom úspešne integrujúcim do modernej medicíny. Vykonáva ju asi 650 lekárov všetkých klinických odborností, ktorí boli vyškolení v postgraduálnych kurzoch SZU (Slovenskej zdravotníckej univerzity) v Bratislave. Avšak aj napriek tomu miera jej rozšírenosti a využívanosti ešte stále nie je dostačujúca. Cieľom tejto krátkej abecedy bolo preto podať aspoň základné neskreslené údaje a pokúsiť sa prebudiť záujem o problematiku akupunktúry v našej verejnosti. #akupunktúra